Jordan Rudess

4 rady pre začínajúcich klávesákov pri hraní v kapele

Každý skúsený muzikant iste dá za pravdu okrídlenému zvukárskemu porekadlu, ktoré často zaznávajú a podceňujú niektorí začínajúci muzikanti – že dobrá aranž sa mieša sama. Vyšlo množstvo článkov na túto tému, ale väčšinou sú zamerané na gitarový part v kapele. A tak som si dovolil napísať článok zameraný na svojich kolegov začínajúcich klávesákov. Čo by sa im dalo poradiť?

1. Hrajte pre kapelu, nie pre seba

Mnoho začínajúcich klávesákov má jeden zlozvyk z „lidušky“ – neuvedomuje si, že je diametrálny rozdiel medzi sólovým koncertným vystúpením na triednom koncerte, a vystúpením v rámci kapely. Je iné, keď je na pódiu človek iba sám a musí svojím hraním obsiahnuť celú skladbu – spodok, harmóniu aj melódiu. A zrazu ide hrať do kapely, kde sú aj ostatné nástroje, a náhle si uvedomí, že to nejako nesedí ... ale nevie si to zdôvodniť. Veď hrá správne akordy, harmonicky sedí aj ľavá, aj pravá ruka, tak prečo sa to celé nejako mláti?

Dôvod je jednoduchý – v svojom štýle hrania ide často ľavou rukou do rozsahu, ktorý sa bije s basou, a pravou rukou sa zasa snaží konkurovať gitarovému partu harmonicky aj rytmicky. Výsledkom je dojem bijúcich sa nástrojov, kde klávesy „lezú do kapusty“ zvyšku kapely. A riešenie je jednoduché – odčleniť sa od nich a nájsť si prázdne nevyplnené miesto v aranži, kde sa nehrá nič podobné. Nemá naozaj zmysel hrať trebárs v rock´n´rollovej piesni ľavou rukou walking bass, keď na to je tam predsa basa. A ak hrá gitara rytmický pattern, prečo sa snažiť kopírovať jej rytmiku, a dokonca ešte v tej istej oktáve? Často sa takáto skladba vyslovene prejasní a skonkrétni, keď sa klávesák rozhodne zjednodušiť si ľavú ruku na občasné podtrhnutie spodku nejakým powerchordom, a pravou rukou rytmizovať „pomimo“ gitary, odpovedať jej v riffoch, ktoré ona nehrá, dopĺňať ju.

Menej je niekedy naozaj viac. Namiesto nezmyselného „duplovania“ spoluhráčov treba uvoľnené hráčske kapacity pravej ruky radšej použiť na spestrenie skladby nejakou efektnou vyhrávkou, či vyplniť „dieru“ v aranži peknou akordickou plochou, hranou ľavou rukou. Samozrejme, kde je miesto, tam sa môže opäť hrať naplno. Chce to počúvať pozorne a reagovať na súhru kolegov zmenou „hustoty“ a rozsahu hrania.

Klávesy by mali vkusne vypĺňať priestor, podporiť ostatné nástroje, ale nemiešať sa do ich partov

2. Vyberte si pre každú pieseň starostlivo tie správne zvuky

Toto je tiež častá chyba začiatočníkov – zvuky si vyberajú podľa toho, ako sa im to páči pri domácom cvičení, a nie podľa toho, ako fungujú v kombinácii s ostatnými nástrojmi v kapele. Nádherný atmosférický pad s dvojsekundovým nábehom attacku a presýtený desaťsekundovým hallom môže znieť úžasne pri skúšaní v predajni, aj doma pri cvičení, ale v reále môže rozmazávať celú kapelu a robiť z celku nečitatelný maglajz. Koncertný klavír s mäkkým zvukom môže znieť pekne a farebne doma, ale v kapele sa neprereže cez ostatné nástroje a bude zanikať, hlavne teda, ak v kapele sú nástroje s výraznou farbou zvuku (ostrá skreslená gitara, tvrdá basa...). V kapele (čím tvrdšej, tým viac to platí) bude lepšie fungovať ostrejšia farba klavírneho zvuku. Uvrešťané brass leady budú vo vyhrávke prerušovať speváka, pokiaľ zasahujú do jeho partu, naopak niektoré „okrúhle“ moogovské leady môžu znieť príliš tupo a mdlo v kontexte ostatných nástrojov.

Základom je uvedomiť si, že správny výber zvukov je v songu rovnako dôležitý ako správne hranie – ak sa zanedbá tento aspekt veci, výsledok proste nebude dobrý, a nijaký zvukár na svete s tým neurobí nič. Preto počúvajte a skúšajte, nastavujte a dolaďujte počas skúšok kapely, kým vaše zvuky nesadnú presne tam, kam majú byť. Každý song chce niečo iné. Na koncerte sa ten čas a námaha pri poctivej príprave skutočne vyplatia!

Občas robí problém v zvuku aj poloha, v ktorej hráte. Sám o sebe váš part znie dobre, ale keď sa pridá gitara, začne sa to podivne biť medzi sebou. Stačí ale posunúť sa trebárs o oktávu vyššie, či použiť iný obrat akordu, a zrazu to všetko do seba správne zapadne. Všetci známi klávesáci to robia takto, snažia sa mať svoje party premyslené nielen z hľadiska hry, ale aj z hľadiska sonoristiky (hudobnej vedy o znení nástrojov a zvukových farbách). Zvuk klávesov má kapelu dopĺňať, nie narúšať, tu vlastne platí podobný postulát ako v prvom odstavci, že aj zvuk klávesov musí hrať pre kapelu, a nie proti nej.

Aj v tvrdších songoch sa dá nájsť klávesom správne miesto v aranži

3. Uvedomte si, že z 90 percent je vaša úloha doprevádzať ostatných

Mnoho začínajúcich klávesákov, akonáhle si osvoja nejakú tú pokročilejšiu techniku hry a naučia sa pár arpeggií, sa snažia silou mocou na každom takte ukázať, že vedia behať hore dole po klaviatúre ako Jordan Rudess, a ich vystúpenie je jedno veľké nekonečné sólo (analogický problém ako s gitarovými „Malmsteenmi“). Po prvých 30 sekundách ale prestane divákov shredding zaujímať, a keď to ešte robia v jednom kuse do spevu, tak je to otravné a únavné počúvať, a hlavne sa to nedá nijako rozumne zmiešať (snáď len stiahnuť dole, aby to nerozbíjalo ostatné nástroje). Nechajte si tieto momenty na správne „prázdne“ miesta v skladbe, a radšej sa sústreďte na to, že treba podporiť groove skladby, a efektívne vypĺňať miesta v spektre, ktoré sú prázdne. V niektorých pasážach sa naozaj viac hodí pekný sýty string pad a efektné vyhrávky na správnom mieste, než zbesilé arpeggiá pseudogitarovým zvukom za každú cenu. Aj takí vyhlásení keyboard shredderi ako Jordan Rudess vedia, kde sa predviesť, a kde zasa urobiť priestor pre spev a pre gitaru. A nakoniec, či veríte alebo nie, aj on prevažnú časť koncertu venuje práve doprevádzaniu kapely, a nie vlastnej exhibícii. Stačí si pozrieť pozorne koncerty Dream Theater a rozanalyzovať si party.

Typický príklad, ako vie správne zvolená sada zvukov spestriť skladbu a urobiť ju veľmi emotívnou

4. Ak máte na nástroji zázračné tlačidlo „Edit“, používajte ho!

Často vidno u ľudí začínajúcich za klávesami jednu vec, danú sčasti neznalosťou a sčasti pohodlnosťou – využívajú potenciál svojho nástroja iba z nejakých piatich percent. Majú pred sebou drahý a funkciami nabitý workstation či špičkové stage piano, plný stoviek najrozmanitejších zvukových farieb, a brnkajú celý večer asi na troch či štyroch zvukoch, samozrejme iba na firemných presetoch. A keď sa im to po roku či dvoch zunuje, tak hodia nástroj na bazár a idú si kupovať nový, ktorý má „presne tie zvuky, čo teraz letia“. Neuvedomia si, že častokrát stačí iba trochu lepšie spoznať potenciál svojho nástroja, a vytlačia z neho naozaj neskutočné zvukové farby a hráčske možnosti, ktoré dokonale zapadnú do kapely a hneď ju posunú o hodne viac zvukovo vpred. A že najlepšie zvuky budú práve tie, ktoré si dôsledne a do bodky urobia sami.

Venujte preto dostatok času aj hľadaniu a budovaniu svojich zvukov. Viem, že u niektorých druhoch zložitých nástrojov je takýto „ponor do vnútorností nástroja“ dosť náročná vec a zaberie to naozaj hodne času a námahy (typickým príkladom je Kronos, Kurzweil atd.), ale rozhodne to stojí za to!

Uvedomte si, že klávesy vedia pri správnom použití veľmi spestriť a nafúknuť zvuk celého bandu, a využívajte ich potenciál. Dnes umožňujú moderné klávesy - aj tie v segmente „strednej triedy“ - často veľmi detailné a komplexné spôsoby tvorby a úpravy zvukov samotných, a taktiež aj ich vrstvenie či rozkladanie po klaviatúre. Toto nie je iba samoúčelná parádička, ale prostriedok na pozdvihnutie zvuku kapely ako celku!

Uvediem zopár príkladov. Je super nápadom si navrstviť vkusne znejúci orchestrálny podklad v správnom hlasitostnom pomere pod klavír, vyplní to priestor pod ním a urobí celkový dojem zo zvuku ďaleko lepší, získa to hĺbku, akoby tretí rozmer. Aj jednoduchá klavírna vec tak vyznie dramaticky, našlapane a šťavnato, získa atmosféru. Je tiež skvelé si do etnickej skladby namiešať pod sláčiky trebárs vrstvu orientálnych perkusí, pridať pedálom či funkčným tlačidlom zapínateľnú vrstvu indického sitáru, a vytvoriť tým veľmi presvedčivý efekt „orientálne“ znejúceho podkladu s pulzujúcim zvukom.

Ako na to - pokročilé vrstvenie zvukov podľa receptu Jordana Rudessa

V niektorých moderných skladbách je efektné si nastaviť a v správny moment aktivovať vrstvu analógového synthu s arpegiátorom synchronizovaným do tempa skladby, ktorý dodá v nejakej pasáži pulzáciu a moderný zvuk. Hlavne v indie-popových skladbách šmrncnutých elektronikou je to skvelý nápad, ako preniesť čo najviac z konceptu aranže skladby, známeho z nahrávky, aj naživo na pódium.

Niekedy je v rockovej kapele s klávesmi a jednou gitarou výborná vychytávka vyrobiť si v klávesoch svojpomocne preset typu „skreslené gitarové kilo jedným prstom“ a dať si ho do spodnej oktávy setu pre danú skladbu. Keď gitarista hrá sólo, vieme mu urobiť pohotovo ľavou rukou „riff doprovodného kolegu“ a pravou hrať na inom zvuku klasické klávesové podklady. Výsledkom je presvedčivý a plný live zvuk kapely ako celku, kde z toho ide energia a „nespadne to dolu“, keď začne gitarista sólovať. Vhodným navrstvením tak dokáže šikovný klávesák zahrať na jedinej klaviatúre aj zdanlivo viac partov, než má rúk. Opäť fór inšpirovaný živým hraním Jordana Rudessa.

Podobných príkladov sa dajú nájsť nespočetné množstvá. Využívajte tieto technické možnosti s vkusom a striedmo, nepchajte ich všade. Ale tam, kde patria a kde to prospeje veci, sa ich nikdy nezdráhajte použiť. Nebojte sa počas prípravy na koncerty aj trochu experimentovať, editujte, programujte, zabávajte sa, objavujte ďalšie kreatívne možnosti vášho nástroja, buďte iní ako ostatní. Poďakujú sa vám spoluhráči, ktorým „uvoľníte v správny čas ruky“, spokojný bude aj zvukár, a predovšetkým vaše obecenstvo to tiež ocení obdivom a radosťou z vašich koncertných akcií.

Záver

Či ste už stúpencami hráčskeho minimalizmu, alebo megazvukov a megaaranží, vždy je dôležité predovšetkým počúvať celok a vkusne formovať svoju hru (vrátane technických detailov) podľa toho. A tiež sa snažte spoznávať technické možnosti svojho nástroja, nájdite si čas na jeho ovládnutie a pochopenie, to človeka tiež dosť posúva dopredu.

Tak vám prajem veľa radosti na tejto nikdy nekončiacej ceste za muzikou, ktorá je sama cieľom. Majte sa a nech vám to hrá! A ak máte radi Jordana, skúste tiež článok: Inšpirujte sa od Jordana: rotačný stojan rychlo na lacno.

Tagy: