Allen and Heath QU-16

Digitálna mixáž časť 2: výber vhodného typu mixu

V predošlej časti som rozobral nejaké všeobecné teoretické veci ohľadom digitálnej mixáže, dnes by som sa chcel povenovať téme, ako si vybrať svoj prvý digitálny mix. Pokročilí užívatelia tejto technológie nech pokojne preskočia tento diel, keďže už väčšinou majú dávno jasno v tom, aké sú nároky nimi kladené na prístroj, a majú aj zmapovanú ponuku týchto zariadení na trhu. Začiatočník ale môže tápať, keďže nevie presne, čo má od zariadenia očakávať. A tak sa môžu ľahko stať dve problematické situácie.

Prvou je, že si kúpi zariadenie, ktoré nedokáže splniť jeho požiadavky, príliš vysoké na to, čo prístroj ponúka. Potom je z toho zmiešaný pocit, kde človek na jednej strane má dobrý pocit z novej veci vo vybavení, ale s prvým použitím vyvstane rad problémov, a nie je to možné riešiť ľahko, a niekedy sa to nedá ani v rámci daného zariadenia riešiť vôbec. Najčastejšie sú problémy s počtom vstupných a výstupných portov, so spôsobom ovládania, routingom, efektovou a processingovou vybavenosťou a inými technickými parametrami. Občas sa objaví i problém s kvalitou a charakterom zvuku (ale dnes prakticky každý slušný model pri slušnom nastavení aj slušne znie), hlavne pokiaľ užívateľ očakáva, že nový pult sa bude správať ako jeho starý analóg, plus k tomu ponúkne aj niečo navyše... a ono to proste hrá inak, krúti sa na tom zvuk inak, správa sa to inak...

Druhým problémom, dnes tiež častým, je to, že si neskúsený človek kúpi mašinu, na ktorú zatiaľ jeho skúsenosti a zvukárske schopnosti nestačia. Výborne znie, je flexibilná, dá sa na nej nastaviť snáď všetko, ale užívateľ sa zdesí už od prvého zapnutia zo stoviek najrôznejších nič mu nehovoriacich parametrov. Chcel si proste iba jednoducho nakrútiť zvuk, a zrazu má pod rukami niečo, čo vyzerá ako velín jadrovej elektrárne alebo kokpit Boeingu 747... a z drahého pultu mu nejde nič von, prípadne to hrá nejako divne, len preto, že trebárs zopár z tých parametrov malo byť nastavených úplne ináč. V tom množstve možností, čo všetko sa dá urobiť, sa neskúsený človek ľahko stratí.

Príklad jednoduchého digitálneho pultu

V prvom rade – koľko vstupov a výstupov?

Prvým kritériom je počet vstupných a výstupných portov. Už tu sa nám veľmi rýchlo vytriedia vhodné a menej vhodné typy pre konkrétne situácie. Pre kapely typu „keyboard, saxofón a speváčka“ je asi zbytočné kupovať veľký 32-kanálový mix so 16 výstupmi, tam absolútne postačí aj jednoduchý lacnejší povedzme 8-kanálový model s výstupmi na ľavý a pravý kanál, plus ešte na dve odposluchové cesty. Príklady – QSC TouchMix8, Soundcraft Ui12. Že sa mix ešte k tomu aj zmestí do tašky cez plece, je výhoda naviac.

U kapiel so živými bicími (akustickými, nie elektrickými) počet požadovaných vstupov narastie markantne, tam treba rátať podľa požiadaviek minimálne s celkovo 12 a viac vstupmi. Záleží aj na tom, kde sa bude bicia sada zvučiť, v klube stačí bežne zobrať kopák, rytmičák a overhead, niekedy aj floor tom. Pre väčšie zvučenia je už treba počítať kľudne so 7 mikrofónmi na bicie, prípadne i viac (záleží na tom, akú rozsiahlu súpravu bicích má bubeník). A ak ku tomu pridáme aj dvoje gitár, basu, dvakrát klávesy a štyrikrát spev, so 16 vstupmi sme tak tak na hrane a bolo by treba rátať radšej s väčším počtom vstupov, takých 22-24 by malo väčšinu bežných kapiel uspokojiť. Rovnako je treba rátať minimálne so 4 odposluchovými cestami. Príklady vhodných modelov – Allen & Heath QU-16 a QU-24, Yamaha 01V96.

Festivaly, alebo akcie, kde účinkujú veľké súbory, ako napríklad bigbandy alebo popové sprievodné bandy s dychovou sekciou, perkusiami atď, už potrebujú pre plné zvučenie každého nástroja osobitne 32 (aj viac) kanálov, hlavne keď ešte majú aj sláčikovú sekciu a tú berieme do pultu po nástrojoch. Tam sa proste šestnástka príliš nechytá. Rovnako je potrebné myslieť aj na dostatočný počet monitorových ciest, osem alebo viac je vcelku adekvátna požiadavka pre takýto veľký súbor. Príklady vhodných riešení – Allen & Heath QU-32, taktiež Allen & Heath iLive iDR32/48/64, prípadne GLD séria od tejto firmy + digitálne stageboxy, rackmix Presonus RM32AI ( v kombinácii s ovládacou konzolou CS18AI), Mackie DL32R.

Digitálny rackmix ovládaný tabletom

Tu chcem podotknúť, že niektoré digipulty majú možnosť (a niekedy aj nutnosť) rozšíriteľnosti o dodatočné vstupno-výstupné jednotky. Napríklad celá Behringer/Midas séria X32/M32 dokáže pripojiť dva expanzné IO moduly o 16 In a 8 Out... najjednoduchšie verzie X32 Core/M32 Core dokonca nemajú ani žiadne fyzické IO, teda pre základnú prácu je minimálne jedna pripojená IO jednotka nutná. Obdobné je to s GLD sériou od Allen & Heath, kde má pult sám o sebe len 4 vstupy, a ďalšie sú iba na expanzných rackoch, ktoré je nutné dokúpiť a pripojiť.

Druhá vec – možnosti routingu

Niektoré jednoduché digitálne mixy majú jednoduchú pevne od výroby danú štruktúru, podobne ako lacnejšie analógy. Každý kanál ide priamo do sumy master sekcie a odtiaľ von, a z každého kanála idú auxy, či už „interné“ do zabudovaných efektových sekcií, alebo sa posielajú von do externého procesora cez Aux Send/Return, prípadne do monitoringu. Obvykle pri jednoduchých typoch máme k dispozícii dve cesty na interné efekty a dve či štyri na poslanie von, a tým to končí. Toto vlastne zodpovedá analógovým malým mixom a tak človek, akonáhle sa zorientuje v tom, na ktorom konektore nájde čo, si pozapája mix, ako bol zvyknutý z predošlého analógu, a hrá. Príklad za všetky – Presonus StudioLive 16.0.2. Tento segment pultov odporúčam ľuďom, ktorí sa chystajú prejsť z analógu na digitálnu technológiu, a nechcú príliš veľmi riešiť technické veci. Pokročilým a náročnejším zvukárom ich nedoporučujem, veľmi rýchlo pri nich narazia na technické obmedzenia prístroja.

Pokročilejšie typy s flexibilným routingom to majú ale podstatne zložitejšie, a ich zdarné zvládnutie už chce človeka, ktorý nielen že pochopí a zvládne aj zložitejšie analógy, ale má technické myslenie a určitý stupeň IT erudície. Routing je možné nadefinovať od základov podľa potreby. Môžem si určiť, kde pôjde aký signál, či sa pošle výstup z kanálu priamo na master, alebo sa vytvorí mixážna grupa (napríklad grupa bicích, spevov, harmonických nástrojov...) a až výstupy grúp pôjdu na master. Takisto si môžem zadefinovať, ktorá z interných zberníc bude použitá na zber signálu pre efektové jednotky, ktorá bude vyhradená pre grupu, a ktorou pošlem signály niekam von cez niektorý výstup, ktorý jej priradím (odposluch, outboard efekty, sidefill PA sekcia atď), ktorú časovo oneskorím, a podobne.

Príklad takýchto pokročilých pultov – Allen & Heath QU, GLD, iLive a DLive série, Soundcraft Si Expression, celá Behringer X32 séria, všetky digitálne mixy od Midasu a DigiCo. Tento typ by som odporúčal technicky vzdelaným užívateľom, ktorí sú skúsenými zvukármi, prípadne ľuďom, ktorým nevadí dlhšia krivka učenia sa, a chcú mať zainvestované už pri prvom nákupe na dlhší čas. Nezvukárom a ľuďom s nechuťou učiť sa nové veci ich ako prvý pult nedoporučujem, veľmi rýchlo pri nich narazia na nedostatok vlastných schopností, a rozsiahle možnosti nastavenia ich skôr znechutia než nadchnú.

Digitálny rackmix ovládaný konzolovým fadercontrollerom - rackmix Allen & Heath iDR-32 a konzola T-80

Tretia vec – prevedenie a ovládanie

Vo všeobecnosti sú na výber tri varianty – konzola - „klasický“ stolný mix s fadermi, potom diaľkovo ovládaný rackmix, a poslednou dobou i mix typu stagebox. Všetky tri majú svoje opodstatnenie.

Prvý variant je asi najčastejší. V podstate zodpovedá prevedením čiastočne analógovým mixom, a tak je štýl práce s ním do istej miery podobný. Čo sa týka počtu faderov, výrobcovia najčastejšie volia prevedenie s motorizovanými fadermi a prepínaním vrstiev medzi nimi – napríklad prvá vrstva sú vstupy 1-8, druhá 9-16 atď. Výhodou je možnosť si takto zbaliť ovládanie veľkého množstva kanálov do menšieho zariadenia s menším počtom fyzických prvkov. Nevýhodou je, že si musíme neustále prekliknuť do vrstvy, v ktorej je kanál či bus, ktorý chceme zmeniť. Znie to na prvý pohľad dosť krkolomne, ale našťastie nie je problém si zoskupiť najdôležitejšie skupiny nástrojov do grupy, a potom trebárs ovládať pomery predmiešaných bicích, gitár či spevov pomocou vrstvy s grupami sekcií, a do vrstiev s jednotlivými vstupmi liezť až vtedy, keď to bude naozaj nutné (napríklad keď mi jeden vokál preráža ostatné, keď je kopák oproti ostatným bicím nástrojom ticho, atď.). Alternatívou ku mixom s motorfadermi a vrstvami je filozofia pultov Presonus, kde sú použité nemotorizované fadery, pevne priradené ku kanálom.

Stolné konzolové mixy možno používať obdobne ako analógy, teda signály z pódia a späť na pódium prenášať klasickým multipárovým káblom. Ale digitály tu ponúkajú značné uľahčenie, keď umožňujú použitie digitálnych stageboxov (expanzných jednotiek so vstupmi a výstupmi), ktoré treba prepojiť s konzolou cez lacný, ľahký a tenký ethernetový Cat5 kábel. Namiesto dvoch 24-párových hrubých „hadov“ vážiacich poriadnych pár desiatok kíl a stojacich majland, o ktoré sa musím báť, že mi ich nalomí a prešlapne niekto z obecenstva, si môžem teda doniesť obyčajný ethernetový kábel ako ku PC, ktorý si zvládnem prenášať a motať aj sám, a ktorý pomerne lacno vymením za nový, ak sa mi poškodí.

Príklad pokročilejšieho digitálneho pultu

Digitálne rackmixy
sú ďalšou špecifickou kategóriou, kde celý „mozog“ pultu aj prevodníky sú umiestnené v 19- palcovej rackovej skrinke, ktorú umiestnime v bezpečí v rackovom „kejse“ za muzikantov na pódium. Výhodou je to, že nepotrebujeme stagebox a multikábel, všetky dráty z pódia idú priamo do mixu. Ovládajú sa väčšinou z mobilných zariadení ako tablet, notebook alebo smartfón cez sieť wifi z pripojeného routeru, a to buď špeciálnou aplikáciou, alebo cez webové rozhranie. Nemusíme ťahať žiadny kábel cez obecenstvo, a zvukár sa môže pohybovať voľne po celom ozvučenom priestore, pričom má zo zariadenia v ruke či na kolenách plný prístup ku všetkým potrebným parametrom.

Nezanedbateľnou výhodou je aj to, že sa eliminuje hlavne na punkovejších akciách bez vyhradeného a stráženého zvukárskeho stanovišťa bežný problém s opitými idiotmi, ktorí môžu nechtiac vyliať obsah kelímku s pivom do konzoly, čím koncert predčasne skončí. Takisto je mix v bezpečí aj pred dažďom pri open air podujatiach na zastrešenom pódiu, a tiež sa nemôže stať, že nejaká zvedavá duša bude počas krátkodobej zvukárovej neprítomnosti špárať do konzoly a skúšať, čo sa stane, keď otočí tým svietiacim gombíkom doprava, či posunie faderom. Majú samozrejme aj svojich odporcov v radoch zvukárov, niektorí zvyknutí ešte na analóg majú namiesto patlania prstom po dotykovom displeji radšej pod prstami skutočné fadery, a pripadá im, že takto nemajú plnú kontrolu nad zariadením. Aj títo nároční odborníci ale môžu používať rackmixy s externými konzolovými jednotkami vybavenými motorfadermi a fyzickými ovládačmi – trebárs Allen & Heath iLive T-80, Presonus CS18AI, Behringer X-Touch.

Taktiež sa môže občas stať, že bude problém nadviazať spojenie wifi, keď sa zvučí v silne zarušenej oblasti. Obzvlášť príliš blízke LTE vykrývače mobilnej siete 4G vedia urobiť problémy u pásma 2GHz, pásmo 5GHz je už ďaleko menej zarušené . Našťastie ale, ak aj spojenie na moment vypadne, rackmix bude hrať ďalej, akurát ho nebude možné počas doby výpadku riadiť. Preto je dobré si na kritických podujatiach ošetriť situáciu tak, že okrem wifi bude k dispozícii aj notebook na pódiu, pripojený napevno ku rackmixu. Niektoré typy majú dokonca pre tento účel aj ovládanie priamo z predného panelu, ktoré umožní plné, aj keď možno nie príliš komfortné ovládanie (napríklad Behringer X32 Rack). Príklady rackmixov – Allen & Heath iLive/DLive, Presonus RM séria, Mackie DL séria, Behringer X32 Rack.

Digitálny mix s oddeleným digitálnym stageboxom

Obdobou rackmixov sú malé mixy vo forme stageboxu. V zásade platí pre ne to isté ako pre rackmixy, ale nemajú normalizovanú rackovú veľkosť 19 palcov na šírku, aj keď niektoré disponujú montážnymi prípravkami na ich umiestnenie do racku. Majú obvykle menej efektových pozícií, a väčšinou fixný alebo zjednodušený routing oproti „dospelým“ verziám, aj keď často používajú ich komponenty a technológie, teda zvukovo nemusia za svojimi veľkými profi bratmi vôbec zaostávať! Na rozdiel od väčšiny plnohodnotných rackmixov nemajú možnosť rozšírenia o expanzné jednotky a nemajú ani ovládacie prvky, okrem vstupov, výstupov a vypínača na nich nenájdeme nič viac, zato ale väčšina z nich obsahuje interný wifi modul, takže už netreba prikupovať externý router. Príklad – Soundcraft Ui séria, Behringer X-Air séria.

Záver

Nech si už vyberiete čokoľvek, vedzte, že tu neexistuje lepšie či horšie univerzálne riešenie, iba riešenia viac alebo menej pokrývajúce vaše nároky. Vyberajte si preto starostlivo a pozorne, a hlavne uvažujte nad tým, čo všetko budete potrebovať, a to aj do budúcnosti. Nevyberajte si len podľa značky, študujte parametre, prechádzajte si fóra užívateľov a ich skúsenosti s výrobkom, overte si poruchovosť, obľúbenosť, renomé výrobku medzi ľuďmi s prehľadom v problematike, a až potom si vytipujte toho správneho kandidáta na nákup. Nezabudnite na to, že prístroj by vám mal slúžiť roky a prispievať ku radosti, ktorú z hudby máte, tým, že vám umožní bez obmedzení dostať z neho presne to, čo si predstavujete, a preniesť váš výkon ku ušiam poslucháča. Nešetrite preto na ňom za každú cenu, nerobte prílišné kompromisy. Ak nemáte presnú predstavu, ako sa pohnú vaše nároky časom, zvoľte radšej o trošku pokročilejší a vybavenejší model v danej kategórii, prípadne model dodatočne rozšíriteľný.

Myslite aj na to, aké príslušenstvo potrebujete ku mixu pre jeho základné používanie. Ku väčšine týchto mixov potrebujete samostatný wifi router a zariadenie, z ktorého výrobok diaľkovo ovládate, u väčšiny rackmixov je to dokonca holá nutnosť, keďže ich nejde ovládať inak! Kvôli stabilite sa tiež odporúča pripojiť digitálny pult na záložný zdroj UPS, aby neboli nečakané vypäté situácie počas produkcie (nezabúdajme, že digimixy sú vlastne iba počítače). Ak blikne alebo poklesne prúd, a zrazu máte úplne rozhodenú či vymazanú konfiguráciu, pričom na pódiu už čaká kapela na začiatok koncertu, prípadne ak pult behom akcie s davom platiacich divákov náhodne „zamrzne“ a nastane hluché ticho, to neprajem naozaj nikomu, to je „na odstrel“... Kvôli tomu kúpiť UPS a nosiť ju so sebou na akcie naozaj stojí.

V ďalšej časti sa už pozrieme na základné všeobecné nastavenia digitálneho mixu.