Fender history: Sexi tvary a stratosféra

V roku 1957 ľudstvo úspešne posiela do vesmíru okrem prvej družice s názvom Sputnik, aj prvú živú bytosť – slávny pes Lajka. O týchto udalostiach sa hovorí na ulici, v kaviarňach a aj v hudobných kluboch. Počas vývoja prvých družíc, usilovne pracuje na vývoji nového modelu gitary aj skupina ľudí pod vedením Lea Fendera a tri roky pred tým, ako ľudstvo začína svoju kozmickú éru, uzrie svetlo sveta gitara, ktorý odráža vtedajšie úspechy ľudstva vo svojom názve – Stratocaster.

Rok po uvedení gitary Telecaster na trh, prichádza odpoveď z firmy Gibson so svojím modelom Les Paul. Je to elegantná gitara s inými zvukovými vlastnosťami, klenutou vrchnou doskou a zdobeným hmatníkom. Niet sa čo čudovať, firma Gibson má pred firmou Fender osemdesiatročný náskok vo výrobe gitár. Tento fakt dáva podnet na vývoj gitary, ktorá by mohla tvarovo aj konštrukčne konkurovať a posunúť firmu Fender do vyššej triedy. Má to byť Lincoln medzi gitarami.

Na tvare gitary sa podieľa aj vtedy známy Bill Carson, populárny country gitarista a jeho vízia je, aby gitara presne padla človeku na telo, ako košeľa. Má samozrejme na mysli tie klasické kovbojské košele, ktoré sú šité presne na telo a preto Stratocaster gitaristu nikde netlačí. Gitara dostáva sexy tvary zozadu aj spredu. Deväťdesiat percent nápadov pochádza práve od Billa Carsona, pretože pri nekonečných debatách s Leom o koncepte novej gitary navrhuje, že by bolo dobré, aby sa na nej dali hrať sklzy ako na steel gitare, chce aby mala veľa zvukových možností, navrhuje šesť samostatných kameňov do kobylky pre lepšie ladenie a aj ovládač hlasitosti v blízkosti strún je jeho nápad. Mnoho súčasných gitaristov práve na tento fakt nadáva, pretože si gitaru počas hrania nechtiac stišujú zavadením o ovládač hlasitosti, ale pôvodný zámer bol, aby sa na gitare dal dosiahnuť efekt podobný steel gitare.


Je skvelé sledovať, ako na vývoji gitary spolupracovali skutočný hudobníci, vďaka čomu je tvar a celá konštrukcia gitary do dnešných čias neprekonaná a dokonalá. Napríklad len obyčajné zapojenie kábla do gitary, je na požiadavku Georga Fullertona umiestnený vpredu, aby gitarista nemusel hľadať zdierku na hrane gitary, ako je tomu u iných gitár.

Zrod gitary, ale nebol ľahkou cestou a často to bolo metódou pokus – omyl, ako v prípade vývoja tremola, keď prvé prototypy úplne zničili sustain gitary a nástroj znel ako lacné banjo. Až postupom času prišli na to, že hmotnosť a materiál tremola dokáže zásadne ovplyvniť dozvuk a tón celej gitary. Na typickom zvuku Stratocasteru sa vraj významnou mierou podieľa aj to, že hlava gitary nebola sklonená dozadu ako u väčšiny nástrojov tej doby, ale bola rovnobežná s krkom. Vďaka tomu bola mimo iné aj odolnejšia proti zlomeniu. Nakoniec tvar hlavy je tak typický, že je jedinou ochrannou známkou gitary a nie je možné ju kopírovať. Výrobcovia, ktorí chcú vyrábať kópie môžu okopírovať tvar tela, umiestnenie snímačov, ale nemôžu použiť ten typický tvar gitarovej hlavy.

Gitara bola na svoju dobu tak novátorská, že gitaristom trvalo skoro desať rokov než dokázali doceniť jej skutočné výhody a kvality. Až postupom času a s prispením náhody objavili muzikanti takzvané medzipolohy, pretože pôvodný Strat mal len trojpolohový prepínač avšak umiestnením do akejsi medzipolohy vznikol na gitare nový zvuk a tak v roku 1977 gitara dostala svoj prvý oficiálny päťpolohový prepínač. Veľkým fanúšikom hrania v medzipolohe je napríklad Mark Knopfler.

Možno aj vďaka svojmu názvu, jej bola predurčená hviezdna budúcnosť, aj keď podobne ako občasné neúspechy vo vesmíre mala mať vo svojej histórii aj pády.