Iako Bei

Na albume som išiel proti trendu loudness war

Za skoro desať rokov, odkedy tvorím hudbu, sa mi nazbieralo materiálu na 4-5 albumov a po pôsobení v mnohých kapelách, kde sa to nehýbalo, som sa rozhodol urobiť zásadné rozhodnutia. A tak som nahral svoj album pod názvom Iako Bei, čo je moje mierne upravené priezvisko Jakobej. Evokuje to kapelu, ale aj interpreta.

Dávnejšie som už uvažoval nad tým, že pri tom neskutočnom kvante kapiel a interpretov treba byť výnimočným. V apríli 2017 som sa stal súčasťou projektu Pink Floyd Show v rámci zoskupenia Stevie Heart & Friends, ako jeden zo spevákov a basgitarista. Pink Floyd som miloval už veľa rokov ale pri nacvičovaní na koncert (ktorý je celý aj na YT) som si uvedomil, čo robilo Pink Floyd výnimočným. Mať kvalitné skladby a texty je určite základ a darí sa to málo kapelám. Ale prečo tie s kvalitnou hudbou aj tak zapadnú medzi ostatnými? A pri nacvičovaní skladieb od britskej legendy mi to došlo – zvuk. Skoro každá kapela má rovnakú produkciu. Znieť moderne je fajn, ale čo z toho, keď každý znie rovnako?

Celé to ešte umocnil môj rastúci záujem o efekty a krabičky, čo viedlo k vybudovaniu obrovského pedalboardu. Basáci používajú efekty zriedkavo, pretože obvykle popri gitarách nevyniknú. Mám pocit, že sme už počuli skoro každý zvuk, aký gitara dokáže vylúdiť, ale basa sa len posledné roky akoby dostávala na povrch. A tak som začal rozmýšľať nad zvukom, ktorý by bol silne posadený práve na basovej gitare a efektoch. Po všetkých tých rokoch hrania v kapelách s gitarami som sa rozhodol spraviť basu jediným strunovým nástrojom v kapele. Ďalej sa pridali bicie a klávesy. Potom som si spomenul, že milujem saxofón a vždy ma mrzelo, keď sa v polovici skladby zjavil iba na sólo a potom ho už nebolo počuť. Chcel som saxofón v kapele ako jeden z hlavných nástrojov. Strávil som dosť času hľadania na internete a aj ako závislák od hudby, ktorý si za rok napočúva aj 300 albumov, som nič podobné nenašiel – rocková muzika bez gitár v zložení basa, bicie, klávesy a saxofón.

A tak som si zavolal kamaráta z detstva – Stevieho Hearta – na klávesy. Sám má sólovú dráhu a na konte debutový album Simple Life. Na bicie som zavolal mladého konzervatoristu Tibora Rusnáka, ktorý je z rovnakého mesta ako ja. No a na saxofón došla vychádzajúca hviezda slovenského jazzu – Nikola Bankov, ktorý v roku 2015 vyhral ocenenie objav roka v rámci súťaže Nové tváre slovenského jazzu.


Album Pursuits in 1ife vyšiel 19. apríla 2018 digitálne (je dostupný na všetkých platformách – iTunes, Amazon, Spotify, Deezer…), fyzické kópie sú naplánované na koniec mája. Album tvorí 8 skladieb, ktoré sa nesú v štýle nadžánrového prog rocku. Prvou skladbou a klipovkou je symfonická rocková vec We‘re Building Our Own Monument, potom nasleduje najtvrdšia prog metalová A Way to Oppose, ktorú vystrieda na prvé počutie popová skladba Living in Fear, ktorá ale kombinuje pop s progom. Štvrtou skladbou je orientálna a temná Pilgrim in Doubt v ¾ takte.

Prvou baladou albumu je bezmála deväťminútová skladba Missing Colours, ktorá je posadená na bezpražcovej base a je to jediná skladba albumu, kde mám dve basové sóla. Prvé je jednoduchšie a hrané na pražcovej base, kým druhé sólo je na bezpražci, je posadené na flažoletoch a má skoro dve minúty. Na bezpražcovej base je hraná aj ďalšia skladba Fake (The New Kind of Beauty), ktorá sa nesie v štýle elektronického rocku a ako v jedinej skladbe tu majú sólo klávesy.

Väčšinu sól na albume má saxofón. Predposlednou skladbou je asi najpopovejšia skladba Don‘t Give Up That Dream, kde po druhom refréne dôjde k zmene z dur na mol. Album uzatvára skoro pätnásťminútová Cortex Labyrinthus, ktorá je rozdelená do štyroch partov. Má filmovú atmosféru, kde sa striedajú tvrdšie a mäkšie pasáže, zároveň je to veľmi výpravná skladba. Album je koncepčný a jednotlivé skladby opisujú rôzne dobré či zlé „pursuity“ (chamtivosť, beznádej, strach, zmysel, lásku, krásu, sen a šťastie).

Na albume som používal mnoho efektov na base, konkrétne kompresor Cali 76 CB od Origin Effects, overdrive B7K od Darkglass Electronics, fuzz + analógový oktáver Zeus Fuzz Sub Octave od Red Witch, digitálny oktáver Sub N Up od TC Electronics, Mobius (chorus, flanger, autoswell, tremolo, pattern tremolo) od Strymon, H9 (shimmer reverb, analog delay, digital delay, tremverb, crystals), analógový troj-delay Titan od Red Witch a Flashback x4 delay od TC Electronic.

Efekty používal aj saxofonista, konkrétne Afterneath reverb od Earhtquaker Devices, DIG dual delay od Strymon a H9 od Eventide.

Aby toho nebolo málo, rozhodol som sa trošku ísť aj proti trendu loudness war a album je preto veľmi pekne dynamický za cenu toho, že skladby sú trochu tichšie (dať hore ale volume nie je veda). Ak budete mať čas, popočúvajte si album a rozhodnite sa, či sa mi podarilo spraviť niečo iné a výnimočné. Ak áno, pred ďalším nahrávaním myslite na to, že zvuk je to, čo nás muzikantov môže odlíšiť jeden od druhého.

Tagy: