5+1 slovenských gitaristov, ktorých by mal poznať svet

Gitaristov je na Slovensku ako maku, technicky dobrých gitaristov je takisto dosť, ale nájsť gitaristu, ktorý vyniká nad inými svojim prístupom k tvorbe tónu, originalitou nápadu a ešte aj dobrou kapelou, to už nie je také ľahké. Vybrali sme pre vás niekoľko mien, ktoré si určite zaslúžia pozornosť a uznanie.

1. Andrej Šeban

Andrej to je žijúca gitarová legenda a je zbytočné rozpisovať s kým hrával, pretože to boli všetko umelci, ktorí na slovenskej scéne niečo znamenali a znamenajú, vrátane Deža Ursíniho, Jara Filipa či Richarda Müllera.

Veľmi plodné pre neho boli 90-te roky a spolupráca s Marcelom Buntajom a Oskarom Rózsom. Z tohto obdobia treba spomenúť albumy Milión bohov a Kamakura. Prelomový bol rok 2000, kedy vydal prvý spievaný a pesničkový album s názvom Bezvetrie. Album bol výrazne inšpirovaný tvorbou Deža Ursínyho a napriek názvu spôsobilo riadny prievan na hudobnej scéne.

V roku 2005 jeho nový štýl naznačil album Spaceboys a o tri roky neskôr album Sklony. V tomto období začal Andrej hľadať svoje hudobné smerovanie a nachádza nové hodnoty vo svojom živote. Nejaký čas vystupuje sám a improvizuje na klubových scénach. V roku 2012 po dlhom čase zakladá novú kapelu Andrej Šeban Band s mladými muzikantami ako sú Daniel Špiner, Peter Rusňák a Michal Fedor.

Jeho súčasný hudobný štýl je naozaj jedinečný a bude zaujímavé sledovať kam sa počas ďalších rokov hudobne posunie, vďaka svôjmu originálnemu prístupu k hudbe a tvorbe. Verím tomu, že práve Andrej Šeban má na to, aby sa dostal medzi svetovú špičku.

2. František Griglák

Veľký obdivovateľ Jeffa Becka a notoricky známy z pôsobenia v Collegium Musicum, artrockovom projekte, ktorý bol jedným z najvýznamnejších medzníkov v jeho kariére. Samozrejme neprehliadnuteľný bol aj ako gitarista Prúdov s Paľom Hammelom, no a jeho sólovú kariéru odštartovala kapela Fermáta, s ktorou vydal dvanásť albumov.

Fermáta je jazzrocková kapela, jedna z mála na Slovensku a hrávajú takmer výhradne autorské skladby Fera Grigláka. Poznávacím znamením sú spoločné sólové party gitary a klávesových nástrojov. Asi najúspešnejším albumom je Huascaran, ktorý vyšiel v roku 1977. Zaujímavé je, že sa im podarilo nahrať inštrumentálnu skladbu s názvom Spomienka na Amsterdam, ktorá sa stala komerčným hitom a vo svojej dobe bola často hrávaná v rádiách a televízii.

V roku 1996 sa objavil album trojice Griglák, Horváth, Uherčík pod názvom Magma, ktorý nachvíľu rozvíril vody slovenskej scény. Nesmiem zabudnúť spomenúť skladbu Loď do neznáma, ktorá vznikla z jeho spolupráce s Maťom Ďurindom a Pecim Uherčíkom a stala sa oficiálnou hymnou Nežnej revolúcie. V súčasnosti ho možno príležitostne vidieť na koncertoch Collegium Musicum, ale aj Fermaty.

3. Martin Ďurinda

Líder kapely Tublatanka- kapely, ktorá položila základy slovenského hardrocku. Jeho miesto do tohto zoznamu určite patrí, pretože sa prvými albumami zapísal do histórie slovenskej hudby. Gitarové sólo v úvode skladby Skúsime to cez vesmír sa povinne učili všetci mladí gitaristi tej doby a skladby ako Šlabikár, Vo veľkej škole dní či Pravda víťazí, dnes už patria do čítaniek.

Maťo je celý život verný gitarám Fender a je známa jeho slabosť aj pre značku Squier, ktorými si čas od času spraví radosť a rozšíri zbierku. Populárny bol aj rozbíjaním svojich gitár na koncertoch, ale údajne takto rozbil len asi päť - šesť gitár. Dnes to ľutuje, no v tých chvíľach pred tisíckami rozvášnených fanúšikov to bolo prirodzené ukončenie show.

Z aparátov je takisto verný jednej značke a to firme Marshall. V časoch Nežnej revolúcie neváhal dokonca zapožičať tieto drahé aparáty na ozvučenie námestia v Bratislave. Ďurinda so svojou kapelou prešiel rôznymi obdobiami a oplakal už dvoch členov kapely – gitaristu Doda Dubána a najnovšie zakladajúceho člena bubeníka Ďura Černého. Vyštudoval farmáciu a spravil si doktorát, ale vďaka hudbe túto profesiu nikdy nevykonával.

4. Henry Tóth

Henry bol dlhé roky na Slovensku málo známym gitaristom, pretože pôsobil v Rakúsku ako gitarový pedagóg na Štátnej univerzite v Grazi. Jeho hudobný návrat však spôsobilo vydanie albumu The Big H v roku 1996, za ktorý dostal ocenenie od Slovenskej hudobnej akadémie. V tom čase sa začal častejšie objavovať na slovenských pódiách a dostával sa do povedomia slovenských fanúšikov.

Úspešná bola aj jeho spolupráca s Emilom Frátrikom a Mariánom Čekovským s ktorými mal úspešné turné v roku 1999. S Mariánom Čekovským vydali neskôr v roku 2007 koncertný album Live from Bratislava Jazz Days.

Henry pôsobil takmer dvanásť rokov v legendárnej kapele Elán, ale vraj si príliš často otváral ústa, tak tam nakoniec skončil, čo však neľutuje. Počas svojej kariéry sa objavuje aj ako producent na albumoch interpetov ako Marcel Palonder, Marián Greksa či debutového albumu No Name.

V súčasnosti sa odkláňa od čisto inštrumentálnej hudby a snaží sa upriamiť na tvorbu piesní. Priznáva, že je to vplyv, ktorý sa na neho prilepil počas pôsobenia v Eláne, ale nemá s tým problém. Venuje sa aj činnosti v Klube Forever 27, ktorý sa upriamuje na podporu nových talentov a šikovných muzikantov, o ktorých široká verejnosť veľa nevie.

5. Juraj Burian

Gitarista, ktorý sa skromne, ale zato často objavoval po boku veľkých mien slovenskej hudobnej scény v rámci svojej doterajšej hudobnej kariéry. Už počas štúdia na konzervatóriu v rokoch 1987 až 1991 spolupracoval s Vašom Patejdlom na albumoch Lov na city a Mon Amoure. Ako jeden z mála slovenských hudobníkov vyštudoval prestížnu Berklee College of Music v Bostone.

Dlhé roky spolupracuje so speváčkou Adrienou Bartošovou, s ktorou nahral niekoľko albumov. Okrem toho má však v portfóliu aj také mená ako Dežo Ursíny, ktorému v roku 1991 na albume Do tla nahrával akustické gitary. Zaujímavosťou tohto albumu bolo, že to bol prvý album nahratý po prevrate a zároveň album, ktorý už nemal vzniknúť, lebo Ursínymu diagnostikovali rakovinu jazyka a lekári navrhovali zákrok, pri ktorom mali padnúť za obeť práve hlasivky. Dežo takýto zákrok odmietol.

V roku 1996 si s Andrejom Šebanom podelili gitarové party na albume Mariky Gombitovej s názvom Ateliér Duše, z ktorého je známa najmä skladba Koloseum, ale aj duet s Karlom Gottom – Neznámy pár. Juraja ste mohli často vidieť aj po boku Paľa Hammela, na koncertoch, alebo na albumoch Život je... či na koncertnom albume Piesne: Live z roku 2001. Ako hosť si zahral na albume Nočná optika Richarda Mullera, aj na albume Sone Horňákovej a Silvie Josifosky.

Ako gitarista sa síce neobjavuje na popredných stránkach hudobných magazínov, ale jeho gitarový štýl je čistý, technicky presný a piesne obohatí tou správnou dávkou potrebných emócií.

6. Rene Lacko

Možno budú niektorí prekvapení zaradením Reného Lacka do tohto zoznamu, ale som presvedčený, že svojím dlhoročným pôsobením nielen na slovenskej hudobnej scéne, sa vypracoval na jedného z najviac aktívnych gitaristov. Koncertuje v kluboch a na festivaloch nielen doma, ale v celej Európe, vystupoval aj v Dubaji a plánuje turné v USA.

Jeho osobitý štýl nezaprie inšpiráciu Jimi Hendrixom a Steve Ray Vaughanom a jeho začiatky v kapele Big Bang, hrávajúcej skladby Led Zeppelin, dávajú tušiť dokonalú výslednú kombináciu priamo od koreňov elektrického bluesrocku.

Jeho sólovú kariéru odštartovala v roku 1996 úspešná účasť na súťaži v Severnej Karolíne, ktorú pravidelne vyhlasuje priamo Hendrixova rodina a René sa umiestnil na 2.mieste. Niekedy v tomto období vzniká jeho prvá kapela René Band, ktorý sa neskôr premenuje na Downtown Band. Jeho popularita naberá na obrátkach a v roku 2001 vydávajú svoj prvý album Freedom Is My Way obsahujúci aj vlastné skladby. Po ňom nasledovali albumy Stay Here a Flying Through The Sky.

Dlhodobo spolupracuje so slovenským gitarárom Milanom Čížom, (mimochodom výrobné procesy študoval u Johna Reuttera, ktorý vyrobil gitary aj pre už spomínaného Stevie Ray Vaughana) a spolu vyvinuli niekoľko gitár špeciálne na mieru, ale nepohrdne ani starými modelmi Fender, či inými zaujímavými značkami gitár s históriou.