Ako píše Sting svoje skladby?

Sting je jedným z fenoménov súčasnej hudobnej scény. Je to hudobník, ktorý sa radí medzi tých najlepších. Málokto ale asi vie, že aj on mal autorskú krízu, obdobie, keď nedokázal nič napísať. A najviac asi prekvapí, že to obdobie trvalo niekoľko rokov. 

Stačí sa pozrieť na jeho diskografiu. Po množstve úspešných hitov prichádza v roku 2003 na dlhšiu dobu s posledným autorským albumom Sacred Love. Po troch rokoch nahral album Songs From The Labyrinth, čo sú úpravy starých skladieb zo šestnásteho storočia. Po ďalších troch rokov vydáva If On A Winter's Night, opäť len zbierka vianočných skladieb iných autorov. 

Až konečne v roku 2013, po neuveriteľných desiatich rokoch trvajúcej autorskej stagnácie, vydáva album The Last Ship. Je to album, ktorým sa vracia na miesta kde vyrastal a medzi ľudí kam patril a z kade celé detstvo túžil ujsť, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Avšak až roky trápenia sa nad tým, prečo ho opustila inšpirácia, ho priviedli späť a s pokorou musel priznať, že na miestach, ktoré chcel navždy opustiť, nakoniec našiel svoju múzu. Krásne o tom hovorí na jednej z konferencií TED.

Sting píše svoje pesničky odzadu – najskôr má názov, ktorý použije do refrénu a na jeho základe spraví refrén, až nakoniec dopisuje slohy a hudbu. Napríklad pri skladbe Message In The Bottle si predstavil opustený ostrov, na ňom zarasteného chlapíka, ktorý hádže do mora odkaz vo fľaši. Vžil sa do jeho pocitov osamelosti a túžby po záchrane, ale aj po láske. Do textu však zakomponoval ďalší rozmer. Nie je to len o stroskotancovi na ostrove, ale nájdu sa tam aj všetci stroskotanci v živote.

Skladbu Walking On The Moon napísal v hotelovej izbe na basgitare, údajne mal trochu vypité, cez okno svietil mesiac a tak ležal na posteli, hral si na base a vymyslel ten slávny riff. Vo svojich skladbách veľa využíva rozšírené a zmenšené akordy, ktoré sú známe hlavne z jazzových štandardov, pretože sa mu páči, aký život skladbe dávajú, akoby mali v sebe pohyb. Preferuje ich pred rockovými akordami, kde sa využívajú najmä kvintové power akordy, alebo kvartové akordy ako napríklad Smoke On The Water. Samozrejme občas pri písaní používa aj tieto akordy a nebráni sa žiadnemu hudobnému štýlu, technike ani teórii. Každý hudobný štýl rozširuje jeho možnosti ako skladateľa a hudobníka. Príklad rozšírených deviatkových akordov sú skladby Message In The Bottle a Every Breath You Take.

Väčšina hudby, ktorú počujete v rádiu, je napísaná v 4/4 alebo 3/4 takte a sme už na tieto postupy akosi podvedome zvyknutí. Sting sa aj s týmto rád hrá a píše skladby v iných taktoch. Doslova miluje 5/4 alebo 7/8 rytmy, lebo ho inšpirujú k zaujímavejšiemu frázovaniu. 4/4 rytmy mu prídu príliš vojenské a pochodové. Napríklad skladba Hung My Head je napísaná v 7/8 takte, pretože základ tvoria gitarové rozklady a to vybrnkávanie mu pripomínalo kráčanie koňa vo westernovom filme. Na základe tohto pocitu napísal aj text, ktorý hovorí o chlapíkovi, ktorý sa hral na kovboja a omylom, výstrelom s pušky, zabil jazdca na koni. V niekoľkých slohách potom napísal strhujúci príbeh a to že sa mu podarilo trafiť do westernovej nálady neskôr potvrdil aj kráľ country Johnny Cash, keď si skladbu vybral na svoj album American IV: The Man Comes Around. Je pravda, že si skladbu upravil v 4/4 takte a podobne to urobil aj Bruce Springsteen, keď ju zaspieval v Kennedyho centre. A je otázne, či nestratila niečo na svojom čare. 

O histórii vzniku piesne Roxanne sa už popísalo dosť. Je známe, že vznikla v hoteli v Paríži, kde boli ubytovaní s The Police. Z okna videl tie predajné slečny, tak o jednej z nich napísal skladbu. Basa hrá na druhú dobu a celá skladba je v štýle bossa nova. V tom čase v rádiách skladby takéhoto typu nezneli v rádiách a preto to bol veľký hit.

Sting miluje dlhé názvy skladieb a je to asi aj tým, že tie názvy ovplyvňujú vznik celej skladby. Napríklad názov If I Ever Loose My Faith In You okamžite inšpiruje k napísaniu ďalších riadkov. Keby sa skladba volala len Faith, to slovo síce evokuje všeličo, ale nie je to dostatočne smerodajné na napísanie konkrétnej skladby. 

Miluje prechádzky a často počas nich píše svoje piesne a texty. Prechádza sa aj so svojim psom a miluje ten rytmický pohyb – ľavá, pravá. Na prechádzkach ho často napadnú tie najlepšie veci. Napríklad do skladieb Shape Of My Heart a Fragile vymyslel refrény práve na týchto prechádzkach. Keď sa ho ľudia pýtajú, kam chodí na tie skvelé nápady, odpovedá, že ho to napadá pod stromami. Zaujímavosťou je práve Fragile, v ktorej mu chýbal refrén. Niekoľko dní s tým nevedel pohnúť a tak chodil na prechádzky. Celý týždeň v kuse pršalo, až mu nakoniec napadol ten verš „on and on the rain will fall“ a k tomu už bolo ľahké dopísať zvyšok.

Na zaznamenávanie nápadov a melódií Sting používa klasický notový zošit, ale často využíva aj telefón. Niekedy nápady nahráva priamo v štúdiu. Na písanie textov si v poslednej dobe obľúbil iPad. Pri skladaní preferuje gitaru a keď ju berie do ruky, povie jej: Nauč ma niečo nové. Svoje staršie skladby pokladá za akýsi modulárny systém – a nebráni sa tomu použiť z nich prvky aj pri písaní nových skladieb. Príkladom za všetky môže byť skladba Englishman In New York, kde použil akordové postupy zo skladby If You Love Somebody Set Them Free.

Jeho pracovný rok sa delí na dve časti – keď je doma, tak pracuje na nových skladbách a textoch a dokáže nad nimi presedieť celú noc a vypiť veľké množstvo kávy. Keď je na turné, tak miluje, že nemusí nad ničím premýšľať a celé dni sa skladajú zo zvukovej skúšky, koncertu a nočného presunu do iného mesta. 

Dúfajme teda, že ho už múza nikdy neopustí, napíše ešte množstvo dobrých skladieb a skvelých albumov. Ako to už býva, všetko zlé je na niečo dobré. Aj vďaka tejto jeho tvorivej kríze a tomu, že sa o tom nebál hovoriť na verejnosti, sme aspoň nazreli do zákulisia – poodhalil nám, ako tvorí a píše nové skladby.