David Kollar: O hudbe a dobe

V roku 2019 Kollar zaujal albumom Sculpting in Time, na ktorom si zahral s dvoma trubkármi Erikom Truffazom a Arve Henriksenom. Za album Unexpected Isolation získal v roku 2020 cenu Esprit. Svetovú verejnosť zaujal svojou spoluprácou so Stevenom Wilsonom a minulý rok mal možnosť nahrávať a tvoriť v štúdiu známeho skladateľa filmovej hudby Thomasa Newmana. Pozvanie dostal od Ricka Coxa, ktorý sa podieľal na množstve filmovej hudby, napríklad aj ku kultovým animovaným filmom Wall-e, Hľadá sa Nemo. 

Počas pandémie a lockdownov, keď nebolo možné hrávať, tieto spolupráce so svetovými hudobníkmi nakoniec viedli k sérii rozhovorov, ktoré viedol prostredníctvom mailov, telefonátov či videohovorov a nakoniec ich vydal knižne. Kniha má názov O hudbe a dobe a nájdete tam pätnásť rozhovorov, ktoré sú autenticky spracované, aby podtrhli samotnú absurditu doby. Vyšla minulý rok, ale mne sa dostala do rúk len nedávno.

Rozhovory sú o rôznych veciach, presne ako je to v prípade rozhovoru medzi muzikantami. Preberajú sa hudobné začiatky, nástroje, vybavenie, spomína sa na spoločné koncerty. Hlavnou a pre mňa tou najzaujímavejšou témou však ostáva pohľad na súčasnú dobu a s tým spojené dianie v hudbe a kultúre všeobecne. Z tohto dôvodu knihu vrelo odporúčam.

Pri rozprávaní s bubeníkom Gergő Borlaiom ma zaujala veta – „Hudobný priemysel potrebuje revolúciu a tvrdý reštart. Nemôžeš platiť päť eur mesačne za počúvanie všetkej hudby sveta!“ Americký gitarista Trey Gunn, kedysi člen kapely King Crimson, priniesol svoj pohľad na otázku existencie vydavateľstiev – „Na internete je síce veľké množstvo novej hudby, ktorá vzniká v podstate každý deň a poslucháč sa v tom ťažko orientuje. Otázkou ostáva, či ešte v dnešnej dobe majú vydavateľstvá zmysel. A práve tu by mohla ich existencia mať zmysel. Poslucháč sledovaním kvalitného hoci aj malého vydavateľstva môže mať záruku, že vydavateľ vybral z toho množstva novej hudby práve tých zaujímavých umelcov a stáva sa akýmsi kurátorom hudby.“

Marco Minnermann, bubeník – „Verím, že živá hudba nikdy nevymizne, pretože sa nedá ničím nahradiť. Drvivá väčšina youtuberov nedokáže odohrať koncert a to isté platí o štúdiovej práci. Každý dobrý hudobník má svoj unikátny štýl a identitu a tie sa rovnako nedajú nahradiť.“

Steven Wilson, gitarista – „Sme denno-denne konfrontovaní s názormi iných, záujmom či nezáujmom. Keď dnes zverejníš skladbu, v niektorých prípadoch vidíš reakcie v priebehu minút. Dobré aj zlé. S týmto David Bowie alebo Miles Davis nemuseli zápasiť.“

Arve Henriksen, trubkár – „Zabúdame, že tu máme množstvo hudobníkov, hercov, spisovateľov či iných umelcov, za ktorých umenie chceme a potrebujeme míňať peniaze. Pretože na čo sa budú ľudia bez existencie týchto umelcov pozerať, čo budú čítať alebo počúvať? Svet potrebuje umelcov, inak sa tu všetci unudíme.“ 

Eivind Aarset, gitarista – „Budúcnosť hudby je veľmi ťažká otázka. V porovnaní so 70. a 80. rokmi 20. storočia je dnes omnoho jednoduchšie produkovať vlastnú hudbu, ale oveľa ťažšie je nájsť spôsob ako ňou zaujať. Je veľmi znepokojujúce, že s hudbou sa čoraz väčšmi zaobchádza ako s kulisou. Máme hudbu k cvičenie, k pitiu kávy, k nakupovaniu.“

To je len niekoľko zaujímavých myšlienok, ktoré som si z knihy vypísal a ktoré mňa zaujali. Kniha vyšla vo vydavateľstve Hevhetia, ktoré sa venuje práve vyhľadávaniu novej a zaujímavej hudby. Odporúčam vám túto knihu prečítať, určite si v nej nájdete iné veci, ktoré zaujímajú či trápia práve vás. A keby nič iné, je to príjemné čítanie, možno práve počas dovolenky na pláži či v horách.