Fender history: Al Capone a leštidlo na nábytok

Písal sa rok 1922 a zatiaľ čo Al Capone rozbieha svoje praktiky v ilegálnom obchode s alkoholom počas začínajúcej prohibície, Agatha Christie vydáva ešte len svoju druhú novelu a svet sa spamätáva z prvej svetovej vojny. Americký prezident Warren G. Harding dal v Bielom dome inštalovať rádio – horúcu novinku tých dní. Veď ešte len pred pár rokmi začala vysielať prvá komerčná stanica.

A práve rádio zasiahlo do osudu jedného 13-ročného chlapca, ktorý si v školskej knižnici namiesto hľadania dobrodružných kníh prezerá tých pár titulov, ktoré našiel o elektrotechnike. Celý záujem o elektroniku spustil jeho strýko, ktorý mu pred pár týždňami poslal plnú krabicu nefunkčných autorádií zo svojej predajne. A tam niekde začína jeho fascinácia možnosťami svojej doby.

O pár rokov na to, vo voľnom čase známym opravuje rádiá a keďže mu množstvo práce narastá, požičia si 600 dolárov a otvára svoj prvý obchodík na opravu rádií v malých priestoroch rodičovského domu. Jeho prvá firma dostáva meno – Fender Radio Service. Ten chlapec sa volá Clarence Leonidas Fender a vtedy ešte netuší, že si splní svoje detské sny a o pár rokov bude slávny svojimi vynálezmi ktorými zmení svet.

Hudobníci v tých rokoch hrávajú prevažne na akustické nástroje a s príchodom veľkých big bandov majú gitaristi problém so zaradením sa do kapely, pretože ich nástroje nie sú dosť prierazné a zanikajú medzi ostatnými spoluhráčmi. Veľkými menami tej doby boli Louis Armstrong, Duke Elington, Bessie Smith, či Paul Whiteman so svojim orchestrom. Samozrejme hudobníci, ktorí sa v jeho obchodíku zastavia čas od času na kus reči, už majú skúsenosť s prvými prototypmi snímačov, ale ešte stále to nie je ono, lebo ich trápi malá hlasitosť ozvučovacích zariadení, ktoré boli určené skôr na ozvučovanie atletických pretekov, ako na vystúpenia orchestrov a takisto spätná väzba vtedy obľúbených gibsoniek bola veľmi nepríjemná.

Najčastejším návštevníkom obchodíku sa stáva huslista a hráč na havajskú gitaru Doc Kauffman, ktorý tiež experimentuje s elektronikou a čoskoro spolu s Leom zakladajú firmu pod značkou K&F. Bola to povojnová doba malých firiem, ktoré skúšali svoje šťastie kde sa dalo. Aj firma K&F ako prvé nápady skúša leštidlo na nábytok, neskôr lepidlo, ale všetko bez úspechu. Nakoniec sa predsa len púšťajú do toho, čo bolo ich srdcu najbližšie – hudba a elektronika. Celé dni a dlho do noci pracujú na vylepšení zosilňovačov pre hudobníkov a nakoniec uzrie svetlo sveta malé, niekoľko wattové kombo s kovovým štítkom firmy K&F a znakom blesku.

Málokto si dnes uvedomuje , že už prvé kombá z jeho dielní, boli vymyslené tak fenomenálne, že do dnešných čias nastavili konštrukčné štandardy pre výrobu elektrónkových aparátov. A práve tento fakt by stačil na to, aby sa meno Leo Fender zapísalo do dejín. Keby neexistoval Telecaster, ak by nikdy nevznikol ten famózny dizajn gitary menom Stratocaster a basgitaristi by do dnes hrávali na kontrabas, aj tak by jeho vývoj elektrónkových aparátov stačil na to, aby sa značka Fender spomínala medzi hudobníkmi.