Hiraeth: nostalgia za neexistujúcim domovom

Moje posledné roky boli dosť poznačené post-rockovou a synthwaveovou hudbou. Predošlé EP Noises & Colours (2020) to asi najlepšie vystihuje. V mojom ponímaní je dosť jemné, neofenzívne, melodicky dosť jednoduché. Na druhej strane, Alaska, na ktorej bude aj skladba Hiraeth, na mňa pôsobí trochu rozmanitejšie a premyslenejšie, no stále je to z pohľadu progresívnej hudby pomerne jednoduché. Oproti EP som sa skúsil viac zamerať na rytmickú stránku.

Často inklinujem ku odd time signatures ako 5/8, 11/16, 15/16, atď. Myslím, že je to tým, že v dnešnej dobe ma všetko začne rýchlo nudiť a moja koncentrácia nesiaha ani po koniec druhého taktu. Vždy sa to snažím spraviť pre seba zaujímavejšie a trochu matematické. Dôležité pre mňa je, aby melódia viedla poslucháča skladbou akokeby bola v 4/4. Môj songwriting sa častokrát začína nejakou repetitívnou melódiou (ostinato) – ako je tomu v 1:43 až 2:34, ku ktorej napíšem ďalšie nástroje. Ak vymyslím ako prvý riff, často na neho skúsim vytvoriť nejakú melodickú nadstavbu a pôvodný part mením a prispôsobujem, kým nie som spokojný. Vo výsledku majú moje Logic projekty stovky takeov a taktov nepoužitých pasáží.

Nikdy som si nezvykol používať Logic templates, ale mám uložených veľa channel strip presetov rôznych synthov, plucked zvukov, mellotronov a padov, ktoré definujú zvuk EP alebo albumu, na ktorom momentálne pracujem. Pomáha mi to zachovať jednotný sound, ale hlavne pracovať efektívnejšie a nemať „option paralysis“. Ak by som vyberal zvuky tak dlho, ako si vyberám jedlo, nikdy by som nič nedokončil. Našťastie v hudbe sa mi to podarilo eliminovať a fungovať trochu na autopilota.

Najradšej pracujem sám a snažím sa počas toho veľmi nepočúvať inú hudbu, ani si veľmi nejamovať v iných akordoch, aby si skladba zachovala svoju tvár. Zaujímalo by ma ako tvoria hudbu ľudia, ktorí majú synesthesiu. Tiež obdivujem ľudí, ktorí vedia počuť celé orchestre melódií zo sna, alebo len tak počas tvorby ešte pred tým, než to nahrajú. U mňa to funguje akosi viac interaktívne. Na začiatku je iba malý impulz, ktorý sa snažím nestratiť. Je to častokrát taký tenký ľad. Potom jedna vec inšpiruje druhú, vrstvím nástroje a vymýšľam postupne. Snažím sa skladbu aspoň nahrubo dokončiť, aj v prípade, že ma príliš nebaví – čisto kvôli vlastnej disciplíne. Naopak, niekedy si exportnem si iba krátky úsek a skúsim pokračovať neskôr. To spravidla veľmi nefunguje, Hiraeth bola celkom výnimka.

Takmer nikdy neviem, o čom skladba bude, až kým ju nedokončím a neevokuje vo mne nejaké pocity alebo spomienky. Práve záver Hiraeth vo mne evokuje nádej, ale najmä takú melanchóliu a nostalgiu. Preto sa mi tento názov perfektne hodil a zároveň to bude posledný track na albume Alaska, ktorý vyjde 29. júla.

Na prvom singli z albumu Alaska, skladbe The End of All Things (feat. Baard Kolstad), hosťuje bubeník nórskej skupiny Leprous.