Hystéria a muzika: ako sa brániť

V dennej tlači sa veľmi často stáva pravidlom, že sa odborné termíny z oblasti psychológie a psychiatrie používajú v úplne nevhodných súvislostiach, či dokonca dochádza ku nesprávnemu pochopeniu výrazu. Jedným nich je aj pojem hystéria. Čo si bežne predstaví človek, keď sa dočíta o hystérii v súvislosti s nejakým hudobným podujatím? Asi najskôr davy jačiacich ctiteliek, ktoré si v extatickom stave pred zátarasami pódia šlapú po hlavách, idú si vykričať hrdlá a hádžu nohavičky a podprsenky na pódium, lebo práve naňho vošiel ich zbožňovaný idol...

Verili by ste, že je to úplne inak? Že tie fanynky vôbec nie sú hysterické, ale iba podľahli davovej psychóze (čo je niečo úplne iné ako hystéria), a hysterický môže (ale nutne nemusí) byť v skutočnosti práve onen gentleman, ktorý sa nesie pódiom ako antický poloboh a privádza masu teenageriek do varu?

Hystéria (modernejšie sa nazýva histriónska porucha osobnosti) je poruchou osobnosti, ktorá sa zaradzuje do tzv. dramatického klastra (alebo inak klastra B) porúch osobnosti. Označuje sa číslom diagnózy F60.4. Je charakteristická neutíchajúcim hladom po pozornosti okolia za každú cenu. Človek postihnutý touto poruchou sa snaží zaujať čo najširšie okolie a strhnúť pozornosť výlučne na seba. Ďalšími znakmi je mimoriadne labilná emotivita, absencia empatie, ostychu či svedomia, silná sugestibilita, egocentrizmus a emocionálna oploštenosť. Na rozdiel od všeobecnej predstavy, že hysterky sú iba ženy, nie je to ani zďaleka pravda! Existujú aj mužské varianty, a nie je to jav nijako ojedinelý!

Prvý dojem

Histrióni a histriónky si mimoriadne dávajú záležať na zovňajšku, ten musí byť jednoducho dokonalý, bez najmenšej chybičky. Taktiež ich vystupovanie navonok je pôsobivé, často sú samý úsmev, majú veľmi príjemný spôsob komunikácie, vedia sa bez problémov zapojiť do akejkoľvek debaty a excelovať v nej. Všade, kde vkročia, doslova žiaria tak, že ostatní okolo nich blednú ako svätojánske mušky vedľa oblúkového protilietadlového reflektora.

Pri stretnutí s takýmto človekom majú ľudia pocit, že v živote nestretli úžasnejšieho človeka, dokonalého ako vzhľadom, tak aj svojou dušou. Vedia zručne prelomiť bariéru neosobnosti a dostať sa človeku pod kožu, veľmi rýchlo sa zblížia a už po pár hodinách rozhovoru vedia hovoriť s človekom tak dôverne a intímne, akoby sa s ním poznali celé dlhé roky ako najlepší priatelia. A akonáhle sa „otvoria“, emócie z nich priam tryskajú. Vedia skrátka urobiť nezabudnuteľný prvý dojem. Sú navonok absolútnym stelesnením dokonalosti po všetkých stránkach.

Michael Jackson a jeho fanúšikovia...

Akí sú v skutočnosti

Ak niečo vyzerá až príliš dobre na to, aby to bola pravda, zrejme tam bude nejaký háčik. A nie je tomu inak ani teraz. Títo ľudia sú v skutočnosti úplným opakom toho, čo prezentujú. Ich navonok dokonalý vzhľad je výsledok vynaloženia ohromného množstva úsilia a energie na jeho vylepšenie, ich vystupovanie je iba dokonale nacvičené divadlo, kde majú každý úsmev doladený do detailu a každá ich póza je tisíckrát overená pred zrkadlom, kým ju predvedú nič netušiacemu proťajšku. Ich frázy pôsobia elegantne a ušľachtilo, ale sú naučené a až príliš dokonalé na to, aby odzrkadľovali reálny stav ich emócií. Tie totiž v skutočnosti takmer neexistujú. Áno, je to tak, títo ľudia nie sú schopní autentického prežitia emócií, necítia ich, majú ich silne oploštené. Vedia ich iba dokonale zahrať podľa toho, čo pokladajú za vhodné v danej situácii.

Jediná emócia, ktorú vedia cítiť, je neznesiteľné zúfalstvo a pocit prázdnoty, keď práve nie sú v centre obdivu. Všetko ostatné je iba ich divadelná úloha „normálneho človeka“, ktorú hrajú pred svojím okolím. A keďže nie sú schopní vyhodnotiť emocionálny spád danej situácie, často sa stáva, že tie hrané prejavy emócií „prepália“ do nepatričných rozmerov (čo v očiach okolia vyvolá dojem extrémnej precitlivenosti), či dokonca prehrajú nesprávny a situácii neadekvátny scenár (vtedy má človek pocit, že niečo asi nie je v poriadku). Z toho vlastne vychádza aj ich označenie – histrión je grécke slovo, označujúce herca, komedianta, kaukliara, šaša...

Histrióni a histriónky nemusia byť nutne iba „kráľmi či kráľovnami spoločnosti“... majú množstvo iných podôb, často jeden a ten istý človek môže mať viac „tvárí“. Z očarujúcej hviezdy spoločnosti sa za pár sekúnd môže stať napríklad ufňukaná „depresívna“ chuderka zmietaná beznádejou v samote svojho bytu, čo prosí o pomoc a psychickú podporu. Iná stratégia, ale rovnaký cieľ. Zaujať pozornosť. Ale nie očarením atraktivitou či zdanlivou ušľachtilosťou, ale ľútosťou, ktorá vzbudí pozornosť u súcitnejších ľudí skôr než takéto techniky.

Aj človek, čo bez problémov ignoruje výrečnú naparádenú ženskú s dokonalým outfitom, sa pristaví pri ufňukanom nešťastnom dievčati, prežívajúcom najhoršie chvíle svojho života, ktoré sa „čistou náhodou“ ocitne v jeho blízkosti, a neodmietne jej zúfalú žiadosť o pomoc a psychickú podporu. Histrióni sú majstri sveta v citovom vydieraní a v manipulácii okolia.

Dave Mustaine, nebezpečný histrionik?

V čom spočíva ich nebezpečnosť

Akonáhle sa podarí takému človeku získať pozornosť svojej obete (či obetí), potrebuje jej stále viac a viac. Nevie sa jej nasýtiť, nároky mu neustále stúpajú a svoje obete oslova dusí. A keď vyčerpá možnosti na konštruktívne spôsoby získania pozornosti, nemá problém nasadiť ani tie deštruktívne.

Histrióni a histriónky sú dokonalými rozvracačmi kolegiálnych i priateľských vzťahov v kolektívoch, a taktiež vychýrenými rozbíjačmi partnerských vzťahov. Napätie a konflikt, ktorý vyvolajú, ich totiž opäť posunie do centra diania, a opäť sa vyhrievajú na záujme okolí. Intrigujú, zavádzajú, bez mihnutia klamú a vymýšľajú si neuveriteľné historky, ktorým do istej miery aj sami veria (pseudologia fantastica). A sú mimoriadne vierohodní a presvedčiví.

Pre histrionickú ženu nie je problém napríklad presvedčiť svoju priateľku o vymyslenej nevere jej partnera... stačí na to iba, aby dotyčný nič netušiaci nešťastník opakovane odmietal hysterickej dáme „neodolateľné“ ponuky na románik. Histrionický muž sa zasa často stavia do úlohy večného kritika všetkého a všetkých, mravokárcu, chlapa na správnom mieste, ktorý vie okamžite zjednať poriadky s každým. Je schopný napríklad urobiť v plnej reštaurácii pre vlas v polievke škandál vo viacerých dejstvách, kde si postupne vyžiada celý personál od čašníka po majiteľa a začne ich trápne ponižovať pred celým osadenstvom podniku. Keďže u týchto ľudí absentuje pocit trápnosti, hanby a viny, ale zato si dobre uvedomujú, že ich okolie tieto pocity vníma nepríjemne, využívajú to naplno a opäť strhnú týmto spôsobom pozornosť na seba. A užívajú si to – čím je ľudí v podniku viacej, tým lepšie.

A ak si niekto myslí, že sa deštrukčný potenciál týchto ľudí zastaví iba na úrovni takýchto drobných spoločenských nepríjemností, je na omyle. Už nejedno udanie za znásilnenie či domáce týranie bolo v skutočnosti iba pomstou hysterky, kde využila svoje dokonalé herecké schopnosti, a nebyť psychologického vyšetrenia oboch aktérov, nevinný muž by skončil vo väzení za zločin, ktorý nespáchal. A vedia nielen zneužiť zákon, ale aj ísť za jeho hranice.

Práve títo ľudia patria medzi výraznú skupinu medzi objednávateľmi vrážd či iných zločinov. A ani tým to ešte nekončí. Medzi týchto ľudí patril napríklad aj Adolf Hitler... asi nie je lepší príklad toho, čo vznikne, keď sa spojí silná charizma, manipulátorstvo a chorobná túžba byť stredom všetkého diania s absolútnym nedostatkom svedomia, morálky a empatie. Inak – aj v jeho prípade sa často (a mylne) hystéria mediálne pripisovala davom, ktoré ho oslavovali, a nie jemu samotnému, aj keď v tomto prípade niet pochýb, je to ukážková forma mužskej varianty hysterika.

Billy Corgan: nenávidený aj ospevovaný...

Čo majú spoločné s hudbou?

Takže to by bolo na predstavu, čo všetko obnáša pojem hystéria. Samozrejme, je to omnoho obšírnejšie a nad rozsah tohto článku. A teraz – ako toto všetko súvisí s muzikou? Budete sa naozaj veľmi čudovať, ale súvisí to s ňou, a veľmi. Histriónov totiž vyslovene láka každá aktivita, kde môžu získať pozornosť čo najširšieho okolia. A práve hudba a akékoľvek iné umenie, kde „byť každému na očiach a všetkých zaujať“ je nielen akceptovateľné, ale dokonca mimoriadne žiadúce, ich neodolateľne priťahuje ako magnet.

Preto sa v úlohe „hviezdy pódia“ cítia ako ryba vo vode a sú miláčikmi publika. Veľmi často sa jedná o interpretov mimoriadne charizmatických a atraktívnych, ktorí vedia obecenstvo strhnúť už v prvých sekundách show a „diváci im zožerú absolútne všetko“. Je to doslova prototyp rockového idolu, presne ten typ, ktorého na pódiu dav jačiacich fanyniek zahádže spodným prádlom a pred šatňou po koncerte mu stojí fronta omdlievajúcich pipeniek so zápisníčkami, kvetinami či plyšákmi.

Horšie je to ale s ich spoluhráčmi a blízkym okolím. Tí si do sýtosti užijú ich manipulátorské maniere a intrigy, musia žiť večne v ich tieni, a beda, ak sa niekto čo i len nechtiac pokúsi takéhoto človeka umelecky zatieniť na pódiu! Nič horšie totiž nemôže človek urobiť histriónovi, ako ho pripraviť o čo i len najmenší kus pozornosti okolia! Okamžite začne žiarliť a pracovať na jeho odstránení z okolia, za každú cenu. Dokáže cieľavedomo rozoštvať a roztrhnúť aj dlhoročné väzby medzi starými kamarátmi. Jeho modus operandi je pernamentný konflikt – keďže konflikt znamená pozornosť.
Nebýva preto ničím zriedkavým, ak takíto ľudia neustále menia kapelové zostavy okolo seba, a s nikým nedokážu dlhodobo fungovať. To isté platí aj o ich okruhu priateľov a známych, histrióna rýchlo opúšťajú priatelia, takisto neustále musí meniť pracovný kolektív atď. Často mu na konci ostane v okolí naozaj iba niekoľko posledných ľudí s extra silnými nervami.

„Inkubačná doba“, kedy sa takýto človek naplno prejaví, je niekoľko mesiacov až maximálne polrok, a potom je stále náročnejšie dokázať fungovať ako súčasť okolia takto postihnutého. Títo ľudia často vedia zmeniť svojich najlepších priateľov na zarytých nepriateľov a sú pomstychtiví. Iba málo ľudí dokáže s týmito ľuďmi vydržať dlhodobo, je to strašne psychicky vyčerpávajúce a chce to značnú dávku otrlosti. Niet divu, že nikdy nevydržia dlho v jednom stálom zamestnaní, a aj ich osobný život je jedna veľká katastrofa plná nádejných začiatkov vzťahov a dramatických koncov.

Že s modlou death metalu Chuckom Schuldinerom nikto nevydržal, je všeobecne známe ...

Ako sa brániť

Ak sa ocitneme v kolektíve s takýmto jedincom a jeho správanie dlhodobo poukazuje na silné podozrenie, že sa naozaj jedná o človeka trpiaceho touto poruchou osobnosti, nejaká ucelená obrana neexistuje. Treba si totiž uvedomiť, že sa jedná o poruchu (t.j. trvalú a vrodenú deformáciu) osobnosti, a nie o chorobu, kde je možný vratný proces – uzdravenie.

Ako potvrdí každý lekár zaoberajúci sa týmito stavmi, medikamentózna liečba je neúčinná, isté výsledky prináša psychoterapia, ale jedná sa len o zmiernenie dopadov tohto problému na okolie, potláčanie symptómov, nie o skutočnú liečbu. Ale tam je ich problém dostať, týmto postihnutým absolútne chýba sebareflexia, a už len náznakovo spomenúť, že majú nejaký problém so sebou a že by mali niečo s tým robiť a ísť za odborníkom, znamená rozpútať peklo. Preto sa treba zmieriť s tým, že takému človeku nejde pomôcť. Nesnažme sa ho „zachrániť“.

V záujme vlastného duševného zdravia je treba obmedziť kontakt na minimum, najlepšie ho vylúčiť zo svojho okolia, či utiecť pred ním a jeho snahou o ďalšie rozvinutie kontaktu. Ak to z profesných či iných dôvodov nejde, treba aspoň predísť konfliktom, nereagovať na jeho podnety, nehádať sa s ním, držať si pevne odstup a hlavne nenechať sa strhnúť falošnou manifestovanou emotivitou, ktorá v skutočnosti slúži iba ako nástroj manipulácie a psychického nátlaku. Skôr treba ich aktivity na získavanie pozornosti presmerovať na iné pozitívne ciele, v prípade hudobníka je ideálnym náhradným cieľom obecenstvo. A hlavne treba mať na pamäti, že títo ľudia za to, akými sú a ako ničia iných aj seba, sami nemôžu. Tak vám všetkým držím palce a dúfam, že problémy s takýmito ľuďmi sa vám zďaleka vyhnú. Prajem vám to.