Kaktus, déšť a pták
Tak za prvé je nutné napísať, že tento náš druhý hudobný počin sme robili s veľkou radosťou. Naskočili sme do štúdia a namiešali pesničkový trojitý koktail vo štvorici, ktorý je už momentálne vydaný a umiestnený na piatich až šiestich online platformách dostupných sedem dní v týždni.
Naozaj je to jedna z výhod, že neexistuje žiadny koniec vysielania a už tobôž nie akýsi monoskop, alebo šum s čiernobielym zrnením (ako deti sme to nazývali vojnou medzi čiernymi a bielymi mravcami). Muziku si v súčasnosti môžete pustiť kedykoľvek a niekedy na vás vyskočí aj keď nechcete a ako nič netušiacej koristi sa vám zahryzne rovno do ucha!
Ale aby som sa vrátil do príbehu. Nahrávalo sa a nahrávalo, potom mixovalo a mixovalo, až sa nakoniec objavili skutočné výsledky. Začali sme s ptákom Tučňákom, prešli ku Kaktusu a finále sa zavŕšilo naozaj jemným a intímnym prevedením Deště, pri ktorom sme sa takmer úplne odgitarovali.
Predstava o EP mala vďaka preprodukcii a niekoľkodňovému sústredeniu kapely pomerne jasnú kontúru. Na finálne nahrávanie spevov som prišiel s konkrétnou víziou a tak sme sa mohli zaoberať skutočnými detailmi a v kľude miešať tie správne ingrediencie farieb a výrazov, vďaka ktorým vokály poriadne okorenia a nakopnú spomínaný trojitý epéčkový koktail.
Kaktus som naspieval pekne nablízko. Pri Tučňákovi sa použila podobná metóda a naviac môže pozorné ucho v tejto piesni začuť aj niekoľko zborových výkrikov nahratých spoločne všetkými chalanmi z kapely na jeden mikrofón. Keď prišiel na rad Déšť, všetko sa obrátilo na ruby a mikrofón sa zrazu odo mňa vzdialil o dobrý jeden meter.
Celé to bolo nakomprimované a naspievané „oldchoolovo“ na diaľku. Spevy tým získali zaujímavú farbu, boli zaznamenané skutočne autenticky a výrazne zadefinovali pieseň. Pri tomto spôsobe nahrávania je však popri spevoch zaznamenané úplne čokoľvek. A preto, pokiaľ nechcete mať v mixe na pamiatku zdokumentované všetky možné ruchy, vdychy či kvapkajúce potrubie, je potrebné zabezpečiť v štúdiu maximálne ticho.
Po ôsmych kávach prišla spoločná radosť a zo surových mixov sa ešte tej noci podarilo Jendovi spoločne s Honzom Brambůrkom vydolovať v úctyhodnej tučnej a hustej podobe Tučňáka.
V deviatom mesiaci sa začali postupne posielať piesne na mastering. Desať krát som naliehal, dobiedzal a urgoval a na jedenásty pokus sa to podarilo tak bravúrne, že v dvanástom mesiaci uzrela EPčko svetlo sveta a vy si teraz naše úsilie môžete vypočuť a potešiť svoje ohryzené uši.
Príjemné počúvanie prajem.
Jaký byl příběh spojený s vaším nahráváním? Podělte se s námi a napište na redakce@frontman.cz.
Pokud jste v článku zaznamenali chybu nebo překlep, dejte nám prosím vědět na e-mail redakce@frontman.cz.
