Karol Komenda: Všetko som napísal na akustiku, do ktorej si pospevujem

Vždy som miloval formát tria. Gitarista, frontman, ktorý je zároveň spevák, doprevádzaný bubnami a basou. Páči sa mi na tom tá sloboda. Harmonická, či dynamická. Vždy je tu možnosť komunikovať s muzikantami a veľký priestor na improvizáciu. Proste kapely typu Led Zeppelin, ale ideálne s tým, že Jimmy Page spieva ako Robert Plant.

Prvá moja kapela sa volala Slow Down, kde hrali skvelí muzikanti a kamaráti z Prievidze, kde som vyrastal do svojich 18tich. Vznikla tu aj jedna z prvých mojich skladieb Slow Down, ktorá sa neskôr dostala aj na moje prvé EP nahrávané klasicky analógovo v štúdiu Sono Records.

Nahrali sme ho už v aktuálnej formácií môjho tria. Samuel Barcík na basu a Jakub Nývlt na bicie. Našiel som ich na konzervatóriu Jaroslava Ježka a chémia zafungovala. Na muzikantov mám šťastie a moc si ich vážim. Skvelá posádka je práve aj v kapele Bena Cristovao, kde si užívam gitaru z úplne iného uhlu. Snažím sa hrať viac týmovejšie, aj keď priznávam, že je to pre mňa tažké a vždy si užívam každý moment sólovej gitary. Hah...

Chceme sa tu baviť ale o mojom triu Karol Komenda Group. S Epečkom sme hrali po veľa kluboch v Prahe, ale aj ďalej v Čechách či na Slovensku. Jeden z úspechov bolo aj prvé miesto v rámci Československého Beat festivalu, ktorý sa konal v pražskej Lucerne. Na nových veciach pracujeme už dlhšie. Bola to ešte doba pred covidom, kedy sme naštívili kamaráta Zdenka Primusa v Taliansku. Pripravil nám krásne zázemie na skúšanie a skladanie nových pesničiek, ktoré dorábame dodnes.

Na skladanie mi pomohlo ale aj to, že som po škole začal bývať s dalším skvelým kamarátom a hudobníkom Rony Janečkom z kapely John Wolfhooker. Rony nielen skvelo hrá na gitaru, ale je to jeden z najšikovnejších producentov v Čechách. Začal som teda malinko pokukávať po tom, ako sa orientovať v nahrávacích programoch a postupne som si nakúpil svôj prvý nahrávací gear, ktorý mi doma umožňuje pracovať na svojich demáčoch.

Takto doma vznikal postupne aj môj najnovší singel Back in Time. Celý proces až k finálnemu zvuku či videoklipu trval približne 2 roky. Text som mal v hlave ale ešte dlhšie. Väčšina mojich textov prišla sama z mojich životných skúseností a Back in Time je živým príkladom. Klasický princíp, kedy si chcete vyplakať svoje srdiečko. Poznáte to. A áno, pomáha to. Vlastne o babách sa mi píše najlepšie a väčšina textov je práve o tých stvoreniach, ktoré sú korením života.

Pri skladaní ma väčšinou instantne napadne melódia, ktorá je previazaná akordami. Myslím, že všetky svoje veci som napísal na akustiku do ktorej si pospevujem. Ideálny prípad je, keď sa celá pesnička napíše sama za sebou. Je to tak trochu aj prípad Back in Time. Forma je jednoduchá – popová a po prvej slohe ma okamžite napadol refrén, ktorý sa mi veľmi páčil a vedel som, že tento song musíme dorobiť. Nasledoval len bridge, kde som chcel trošku tmavšiu náladu a bohatšiu harmóniu. Samozrejme som musel pridať aj solo, ktoré je nakoniec dosť jednoduchšie než som mal v pláne. Myslím ale, že je viac melodickejšie a viac pasuje do kontextu songu. Improvizoval som ho v štúdiu u Ronyho, ktorý mi k nemu dohral aj druhý hlas.

Celé to ma dost 80’ či 90’ „vibes“ a to je len preto, že som na tom vyrastal a práve túto hudbu milujem najviac. Myslím, že aj zvukovo sme sa k tomu chtiac či nechtiac veľmi priblížili a ja mám z celého výsledku veľkú radosť.

Jak ke své tvorbě přistupujete vy? Podělte se s námi v komentářích anebo nám napište na redakce@frontman.cz.