Krása sa ukáže, keď je muzikantom dovolené sa spontánne rozhodovať

Mikoo je kapela, ktorú som založila v roku 2016. Na gitaru hrá Fredrik Rasten, na klávesy Vojtěch Procházka a spieva Ina Sagstuen. Všetci z nás študovali jazz a improvizovanú hudbu na oslovskej akadémii v Nórsku, ktorá prepojila naše cesty.

Pre kapelu tvorím texty, pesničkové formy alebo štruktúry, ktoré sú viac experimentálne. Snažím sa v komponovanom materiáli priniesť dostatok priestoru pre každého hudobníka, pre jej/jeho individuálne polohy a záujmy. Ina pracuje veľa s efektovými krabičkami a vytvára svoj vlastný hudobný jazyk. Fredrik pracuje s Just Intonation hudbou, takže ma naladené struny v ladení, ktoré najviac rozozvučuje jeho nástroj. Vojtech okrem hry na klavíri rád používa detské klávesky, z ktorých vie vylúdiť úžasné zvuky. Krása tohoto hudobného materiálu sa často najviac ukáže, keď je muzikantom dovolené sa spontánne rozhodovať.

Hudobníci sa takto stávajú „improvizátormi v kompozícii“, pracujú s pripravenou štruktúrou, kde majú priestor používať a variovať hudobný materiál v danom momente. Komponovaný materiál vytvára spoločný smer určitého výrazu. Takýmto spôsobom vieme organicky pracovať či už s pesničkou alebo len s jednoduchou štruktúrou na našich koncertoch.

Na albume Dear môžeme počuť 10 skladieb, s ktorými sme pracovali posledné dva roky a ktorých forma na neustále obnovuje. Napríklad skladba The Same Human je zapísaná ako melódia s textom a doprovom je G mol. Keďže Fredrik sa zaujíma o minimalistickú hudbu, jeho vlastným rozhodnutím používa zväčša primu, kvintu, oktávu a sem tam príde pre obmenu nona a dominantná septima v nižšej oktáve. Na niektorých koncertoch malú terciu ani nespomenie, napriek tomu, že v notách je zapísaný G mol. Toto rozhodovanie sa prispôsobuje situácii, napríklad tempe ako Ina spieva, akustiky miestnosti alebo iných podmienok.

Pekným príkladom spontánnosti a schopnosti improvizovať, inými slovami komponovať v momente, je druhá časť skladby The Same Human, zaznamenaná na albume Dear. Táto časť bola voľne prevedená bez konkrétnych inštrukcií, no môže sa zdať že na spoločných vlnách sme sa vopred dohodli. Iným príkladom je prevedenie skladby The Guest. Na albume je zaznamenaná s tromi rôznymi časťami, štruktúrovaný úvod s textom, tichá pasáž s dlhými tónmi a pesničková forma.

Na poslednom koncerte sme zistili, že je nám príjemnejšie zostať dlhšie v jednom rytme a bádať viac v tomto bohatom materiáli, viac než sa rýchlo posúvať k ďalšej časti. Na októbrovom turné budeme preto hrať skladbu len s dvoma časťami, a to štruktúrovaný úvod s textom a potom hneď prejdeme do rytmu v ktorom zostaneme dlhšie bádať jeho nuansy, z ktorého sa voľne vyvinie pesničková časť s textom. Každá skladba má inú mieru voľnosti a prísnosti. Skladba Loss je «len» voľnou improvizáciu, no skladba Wind and Stone je asi najpevnejšie spísaná. No myslím, že obe prinášajú peknú farbu a robia celý repertoár bohatším.