Múza

Pozorujem, že v Čechách aj na Slovensku stále nie je úplne normálne, keď sa človek má rád, keď má zdravé sebavedomie, keď sa pochváli, ale popravde, kašlať na to. Kto iný, než my sami, by sme sa mali učiť byť na seba hrdí, kto iný než my sami by sme sa mali učiť byť na seba láskaví. Pretože pravdepodobnosť, že raz na svete ostaneme svojim jediným spoločníkom, je dosť veľká.

Hudba a ja, to je stále zložitý vzťah, toľko emócií, nestability a neistoty som snáď necítila nikdy v žiadnom inom vzťahu (no dobre, jeden muzikantský by sa našiel, ale o tom zas inokedy).

Teraz už môžem povedať, že tvorenie Múzy bol krásny proces, v ktorom nakoniec nebolo veľa pochybností.

Asi je to tým, že som celému procesu dala jasnú štruktúru a jasný plán. Termíny. Cieľ. Vizuál. Zapojila som ľudí, ktorí mi boli sympatickí a ktorí mi ľudsky sedeli. A zároveň som sa držala svojej klasickej intuície a impulsivity. No držala som tieto dve mršky pekne v schéme, z ktorej som neuhýbala.

Pesnička Múza nie je v mojom repertoári žiadna novinka. Páči sa mi nálada, ktorá z nej srší a vždy mala veľký úspech na koncertoch. Samotné slovo múza pre mňa reprezentuje živú energiu, je to niečo, čo nám zostáva a čo nás dokáže postaviť na nohy aj v tých najťažších životných etapách. Viem, že o tejto téme spieva viac interpretov, myslím, že všetci chceme povedať to isté. Inšpirácia je naša duševná plazma, my z toho jednoducho žijeme. Je to orgazmus nášho stvoriteľa.

Pesnička už je v éteri a ja mám chuť stále ďakovať všetkým, ktorý sa na procese podieľali. Jasné, že si predstavujem, že som na odovzdávaní Grammy (miss už je pre mňa pasé).

„Ďakovačka“ je klišé, klišé je podľa mňa niečo, čo sa stále opakuje, pretože je to pravdivé a funkčné. Takže ja si tú „ďakovačku“ s dovolením doprajem. Ďakujem Ondrovi Čechovi za kontrabas a za to, že ma drží pri zemi, aj keď je jeho kritika niekedy viac než dokážem uniesť. Ďakujem Martinovi Krajíčkovi za skvelú gitaru a nápady, ktoré pesničku posunuli a za konečný zvuk, na ktorom sa z veľkej časti podieľal. Ďakujem Honzovi Oravovi za bicie, a za to, že vydržal na skúške trpezlivo hľadať a cvičiť. Ďakujem Ľubici Christophory, že neváhala ani minútu a okamžite sa pustila do vokálov. Pavlovi Rajmicovi za geniálne gipsy husle, bez ktorých by Múza nikdy nešla von. Dušanovi Součkovi za mix a master. Davidovi Řehořovi za videoklip, ktorý trafil na prvú dobrú podľa mojej predstavy. Jánovi Juhaniakovi za krásny artwork k pesničke, ktorého sa neviem nabažiť. A na záver Zuze, Janovi a Darečkovi, ktorí po mne chceli konečne veselší song.

Múza letí svetom, vypočujte si ju, zatancujte si a tešte sa so mnou.

Jak o své hudbě přemýšlíte vy? Podělte se s námi a napište na redakce@frontman.cz.