Na začiatku bol hudobný prejav a vízia jedného francúzskeho šialenca

Bol to utorok 19. 2. 2019, keď mi prišla správa na Instagram. Človek s neznámym menom, ktorý mi píše a chváli moju staršiu tvorbu, ktorú náhodne objavil na internete a neskôr aj vo vinyl shope v Paríži. Vydavateľstvo Ajlavmjuzik, kde som doteraz vydával svoje nosiče, sa snaží expandovať domácu tvorbu aj do zahraničia.

Takže sa dve moje predchádzajúce platne objavili aj v obchode s hudbou v inej krajine než je Slovensko, alebo Česko. Aby som sa ale vrátil k pointe. Človek, ktorý má kontaktoval, pridal do vlákna správ aj odkazy na jeho hudbu a videoklipy. Podobné správy občas dostávam, a veľakrát ma nenadchne tvorba, ktorou sa interpreti prezentujú. Tentokrát tomu bolo inak. Hudobný prejav a vízia tohoto šialenca má priviedla k myšlienke pozvať ho na môj pripravovaný album. Začalo horieť prvé polienko a z letmej pochvaly sa rozbehla skoro ročná spolupráca, ktorú sme zakončili singlom a videoklipom na môj štvrtý sólový album.

Vráťme sa ale na začiatok. Dostávam link na videoklip so skladbou s názvom Traparnak. V úvode synth s filtrovanou automatizáciou. Nabehnú 808hajtky, skreslený bass, francúzsky hlas a flow, ktorý ihneď zbystrí moju pozornosť. Po poháriku ginu som sa zmohol iba na slovo wow. Neskutočný klip a prejav interpreta s pártisícovým zobrazením na Youtube.

Vždy mi bola sympatická kvalitná a nedocenená tvorba. Tohoto chcem byť súčasťou. Spolupráca typu tejto hudby začína skoro vždy hudobným podkladom. Zapínam teda mašinky v štúdiu a začínam. Nalievam ďalší panák a prehľadávam v MPC-éčku pripravované vzorky, ktoré som nahromadil počas roka 2018. Mám ho. Je to projekt s pracovným názvom Faktor. Synťáky a tvrdý beat. Toto by mohlo fungovať.

Posielam ukážku Carlosovi a ten vzápätí odpisuje, že ide do toho. Dodávam, že tvorím albumy vždy s určitou tematikou a téma pre tento album je „závislosti“. Carlos bezpochyby súhlasí. Celú spoluprácu dohadujeme nedokonalou angličtinou a uisťujeme sa, či sa správne chápeme. Myslím, že si rozumieme a častokrát aj zavtipkujeme, alebo preberáme sociálne a politické témy.

Po pár týždňoch dostávam ukážku Carlosovho textu. Hovorím si druhýkrát wow! Carlos dodáva, že zakladá novú formáciu so svojou priateľkou Framboise a tá píše text pre túto spoluprácu. Na ďalší deň mi prichádza komplet accapella a ja žasnem. Chytám do rúk mobil a píšem, že toto bude singel na môj nový album a nazveme ho Dose.

Začína sa spolupráca, pri ktorej sú obe strany priateľsky zaviazané. Posielame si vzorky a návrhy, ako by mala skladba vyzerať. Každým týždňom a mesiacom sa približujeme k verzii, ktorá vyhovuje obom stranám. Takto by to mohlo funguvať. Vravím si, čo ďalej?

Navrhujem Carlosovi, či by sme spravili aj vizuál, keďže má skúsenosti s postprodukciou videoklipov. Ten bez váhania súhlasí a zisťuje obdobie a dátum, kedy by mali na natáčanie čas. Bohužiaľ som v tom období v Kyjeve a nasledujúce týždne už nebudem mať možnosť zúčastniť sa kamerových záberov v Paríži. Príprava videoklipu preto prebieha bez mojej účasti a opäť sledujem priebeh z diaľky.

O niekoľko týždňov dostávam ukážku, ako je na tom videoklip na singel k pripravovanému albumu s názvom Neuron. Nadšenie má stále neopúšťa a dohadujeme dátum, kedy uverejníme celý výsledok úsilia za skoro 3/4 ročnej komunikácie. Videoklip vyšiel takmer rok od nášho zoznámenia a dočkal sa dobrého ohlasu u nás aj v zahraničí. Weby zdieľajú informáciu o slovensko-francúzskej spolupráci. Dose už zaznel aj niekoľkokrát v Rádio_FM a my dúfame v ďalšie kliky a reakcie na našu prácu uloženú na Youtube.

A ja už dnes viem, ako skladba znie medzi všetkými trackmi na pripravovanom albume. Teším sa na deň, kedy bude naša spolupráca vonku aj na fyzickom nosiči s ostatnými nahrávkami zameranými na tému „závislosti“.