Slovenská hudba mala v roku 2019 z môjho pohľadu tri charakteristické črty. Pred zhruba tromi rokmi sa vysielala prvá séria folklórnej show Zem spieva a od toho momentu sa vo veľkom začali objavovať kapely, ktoré upravovali a prerábali ľudové piesne. Niektorí menej úspešne, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí skvele spojili tradíciu s moderným cítením. Okrem toho, že znovu oživili zabudnutú a pôvodnú slovenskú kultúru, dali piesňam novú hodnotu.

Druhou črtou slovenskej hudobnej scény sú kvalitný pesničkári, ktorí či už čerpajú z folku, šansónu, alebo z divadelného prostredia, vo svojich textoch dokážu v rovnakej miere upozorniť na vážne témy ako aj pohladiť na duši poetickými obrazmi. A ďalšie, čo ma na slovenskej hudbe zaujalo, je odvaha pustiť sa na neprebádané miesta alternatívnej tvorby a snaha posunúť hudbu z mainstreamu do niečoho hodnotnejšieho. Samozrejme treba si uvedomiť, že mnohé kapely sú ešte len na začiatku tejto cesty, ale prvé pokusy vyzerajú sľubne. 

3 ethno albumy

Zuzana Mojžišová – Puščaňa

Milujem folklór a v poslednej dobe sa doslova roztrhlo vrece s rôznymi úpravami ľudových piesní, no musím priznať, že nie vždy sú to hudobne vydarené pokusy. O to viac ma potešilo, keď som sa dozvedel, že Zuzana Mojžišová chystá nový album. Jej hudba bola vždy zárukou kvalitného spracovania a jej spolupráca s hudobníkmi ako Šeban, Rózsa, Valihora dodali folklórnym skladbám jazzové cítenie a vytvorili spolu s ostatnými členmi, krásnu symbiózu týchto dvoch hudobných štýlov.

N3O – V pohybe

Ďalšia zaujímavá fúzia a to hneď dvoch na prvý pohľad nezlučiteľných štýlov – reggae a slovenského folklóru. Hudobný výsledok je prekvapivo svieži a spevný. Kapela vystupuje v dvoch zostavách – v malej akustickej verzii a väčšej, ako sami hovoria, plno-tučnej zostave. Dôležité je, že v textoch preberajú dôležité témy, upozorňujú na rôzne problémy spoločnosti, ale zároveň nezabúdajú vyspievať krásu prírody a príjemné stránky života.  

Nina Rosa – Discover

Základ hudby tejto kapely tvoria tri hudobné nástroje – husle, gitara a akordeón, čo by naznačovalo, že sa jedná o akési šansónové či gypsy zloženie, čomu sa na živom hraním nebránia, no na albume prekvapili sviežim a moderným zvukom, ktorý mne osobne silno pripomína obľúbený album Folklore od Nelly Furtado. Líderka kapely Nina Marinová je rovnako dobrá ako skladateľka, huslistka, ale stále častejšie prekvapuje aj ako speváčka. Som rád, že som objavil tento svieži vietor na hudobnej scéne.

3 pesničkárske albumy

Martin Geišberg – Na modrej planéte

Martinove pesničky sú krásne poznačené jeho divadelným pôsobením a na tomto albume ešte navyše oživil aranžmány prizvaním nielen klaviristu Daniela Špinera, ale aj balkan-folklórnou kapelou Balkansmbel, vďaka čomu niektoré skladby znejú ako z filmu Emira Kusturicu. Samozrejme nechýbajú poetické polohy len s gitarou či klavírom a kvalitné texty vyspievané jeho typickým a nezameniteľným prejavom.

Katarína Koščová – Na hranici dažďa

Klavirista Daniel Špiner bol ako správny sideman tento rok celkom aktívny a ako spoluautor sa objavuje aj na albume Katky Koščovej. Výber názvu albumu dokonale vystihuje hudbu a pesničky, ktoré sú krehké, jemné, ale podobne ako dážď zúrodní vyschnutú zem, aj texty nie sú prvoplánové a zaoberajú sa aj vážnejšími témami a nútia k zamysleniu. 

Nany – Sen Fiction

Nany Hudák je neuveriteľný zjav na slovenskej scéne. Má zaujímavý životný príbeh, ktorý dokáže pretaviť do svojsky originálnej hudby. Doteraz bola jeho hudba hlavne akustická, ale na tomto albume sa pustil na neprebádané miesta a do zostavy zaradil nielen didgeridoo a klávesy, ale aj sláčikové plochy, ktoré pripomínajú filmovú hudbu.

3+1 alternatívne albumy

Daniel Salontay – Startalker

Ako muzikant si robievam hudobné poznámky a nahrávam krátke melódie či farebné plochy, ktoré neskôr použijem, keď mi napríklad chýba refrén, alebo z takýchto úryvkov vytvorím celú skladbu. Na sólovom albume gitaristu kapely Longital môžete vďaka týmto skladbám nahliadnuť do zákulisia tvorby, pretože mnohé skladby majú krátku minutáž a pôsobia ako akési hudobné náčrtky, či poznámky k niečomu väčšiemu.

David Kollar – Sculpting in Time

Erik Truffaz s jeho novátorským prístupom k hudbe aj k trubke stále dokáže inšpirovať. Arve Henriksen je v tomto smere ešte odvážnejší a jeho hudobné projekty prekvapili mnohých. O to viac som sa tešil, čo prinesie ich spolupráca s Davidom Kollarom, ktorý so svojou hudbou tiež rád experimentuje. A výsledok je rozhodne zaujímavý. David mal v poslednej dobe zaujímavé spolupráce a v pomerne rýchlom tempe vydal niekoľko albumov po sebe, ktoré akoby boli prípravou na niečo väčšie a myslím, že album Sculpting in Time je toho dôkazom. 

Andrej Šeban – Triplet

Andrej bol pre mňa ako pre gitaristu dlhé roky veľký vzor, ale poslednou dobou jeho tvorbe nejako prestávam rozumieť. Je možné, že som ešte hudobne nedorástol tam, kde sa on práve nachádza a jeho experiment s oslobodením hudby od harmónie, melódie a rytmu mi je trochu cudzí. Každopádne na novom albume ponúka možnosť počuť obraz a vidieť zvuk a určite je to niečo na slovenské pomery nové.

Udalosť roka

Katarína Máliková – Postalgia

To najlepšie nakoniec? Za zrejme najzásadnejšiu udalosť roka môžeme označiť druhý album Kataríny Málikovej. Po úspešnom debute Pustvopol vydala novinku s názvom Postalgia, na ktoré sa posunula od folklórnych motívov a prekračuje hranice world music. Využíva nové zvuky a v niektorých skladbách mi pripomína Björk, avšak Katarína sa snaží nájsť vlastnú cestu. Na tomto albume je počuť, že sa nebojí nových kompozícií a jej láska k filmu a divadlu sa pretavila do scénicky znejúcich skladieb.