Nadupaný workstation Kurzweil PC3LE7

Nástroje Kurzweil patrili vždy ku tak trochu netradičným a, dá sa povedať, že aj výnimočným, vyčnievajúcimi z radu ostatných výrobkov danej oblasti. Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia sa ako blesk z čistého neba objavila táto značka a vyvolala silný záujem a emócie v radoch klávesákov. Ako zjavenie vtedy pôsobili hlavne neuveriteľne verné a precízne zvuky tradičných akustických nástrojov, o značný kus predbiehajúce vtedajší kvalitatívny štandard (perfektné zvuky Steinway piana a iných vyhlásených legend), a tak nie je divu, že dnes klasické nástroje ako K2000, K2500 a neskôr aj K2600 sa okamžite zabývali v svetových štúdiách a stali sa nepostrádateľnými pomocníkmi svetových interpretov aj hudobných skladateľov hlavne filmovej muziky. K tejto prestíži, žiaľ, patrila aj na vtedajšie doby značne vysoká cena, a tak táto značka dostala v očiach bežných smrteľníkov punc nedostupnej pre bežnú hudobnú verejnosť. Niečo ako Rolls Royce medzi klávesmi. Časy sa ale zmenili a dnes si túto kvalitu môže vychutnať takmer každý. S prechodom firmy pod koncern Young Chang sa pri zachovaní skvelej zvukovej kvality a výborných vlastností v živom hraní podarilo urobiť niečo aj s tými cenami, a tak sa okrem aktuálnej vrcholnej rady PC3K objavili nástroje radu PC3LE.

Prvý dojem

PC3LE7 je na prvý pohľad typický zástupca syntezátorov strednej triedy. Ale už po prvom siahnutí je poznať, že si zachoval skutočne hodne z prvej ligy. V prvom rade hneď upúta jeho konštrukcia, riešená „po starom“. Syntezátor má poctivú celokovovú konštrukciu šasi, čo dnes vidno čoraz zriedkavejšie aj u podstatne drahších syntezátorov „top class“. Z masívneho plechu je spodok aj vrchný panel. Takýto robustný a poctivo konštruovaný nástroj ale pochopiteľne aj niečo váži, a tak sa pripravme na to, že nebude z tých najľahších... 76-klávesový PC3LE7 váži cez 17 kilo, čo je viac ako napríklad u 88-klávesovej verzie Rolandu FA. S tým samozrejme treba rátať pri prevoze a nosení zo skúšobne a domov... asi to nebude nič moc pre drobnú útlu slečinku.

Druhým výrazným momentom je klaviatúra. Už na prvý pohľad pôsobí masívnejšie. Klapky majú plnú pianovú veľkosť aj dĺžku, sú polovyvážené a pomerne tvrdej reakcie. Síce to nie je kladivková klaviatúra, ale reakciou sa jej dosť blíži, vyslovene dynamické a expresívne hranie tu naozaj nie je problémom, ale pritom je možné bez väčších problémov hrať aj hammondové glissy a sóla leadovými zvukmi. Klaviatúru dodal dvorný výrobca klávesníc pre Kurzweily, firma Fatar (typ TP-8), a naozaj patrí k špičke v danom segmente. Obsahuje aj aftertouch (ako neskôr uvediem, nástroj ho kvôli špecifickej architektúre generovania zvuku naozaj hodne využíva), čo je tiež v tejto cenovej triede menej častým javom. Myslím, že v danom cenovom rozsahu sa asi ťažko nájde výrobca, čo by do nástrojov dal niečo ešte lepšie. Za zmienku stojí, že ide o rovnaký typ ako pri 76-klávesovej variante vlajkovej lode PC3K. Na ľavej strane nájdeme aj typickú dvojicu koliesok Mod a Pitch Bend, nad ktorými je ovládanie arpegiátoru.

Tretím výrazným prvkom, poukazujúcim na profesionalitu daného designu, je interný zdroj (žiadne externé trafko, to majú muzikanti radi), automaticky sa prispôsobujúci napätiu v sieti. Nie je teda problém hrať u nás a potom si ten samý nástroj zobrať aj trebárs na turné do USA.

Nástroj má okrem dvojice klasických výstupov (sú, ako sa na profi klávesy patrí, symetrické) aj slúchadlový výstup, vstupy na dva spínacie pedály a jeden kontinuálny pedál, je tam aj digitálny výstup S-PDIF, a dvojica USB portov, jeden na pripojenie PC a druhý na USB flash kľúčenku, ktorá sa dá použiť na zálohovanie súborov, ich obnovu, a taktiež na upgrade operačného systému. Taktiež nechýba trojica MIDI portov In, Out a Thru.

Takto vyzerá reakcia VAST modelu sláčikového orchestra na expresívnu a dramatickú hru...

Ovládanie

Nástroj je výborne prispôsobený pre živé hranie. Tlačidlá a päť potenciometrov na ľavej strane umožňujú ľahké a rýchle doladenie najpodstatnejších parametrov behom hry, aj bez zdĺhavého listovania v menu. Tlačidlo Shift vedľa nich umožňuje prepínanie bánk parametrov, sú 3, máme teda k dispozícii až 15 parametrov okamžite dostupných počas hrania. Nad potenciometrami je 5 tlačidiel, ktoré je možné taktiež osobitným tlačidlom Shift prepnúť do dvoch bánk, teda možno vypnúť a zapnúť 10 rôznych parametrov. Napravo od tejto sekcie je ďalšia skupina tlačidiel, ovládajúcich režimy nástroja a sekvencer.

Všetko, čo naklikáme alebo nakrútime, je okamžite zobrazené na modro podsvietenom grafickom displeji, ktorý je síce na dnešné pomery menší ako je zvykom, ale je využitý do posledného miesta a zobrazuje naozaj všetky potrebné prevádzkové údaje. Je pod ním sada funkčných tlačítok, a tak nie je problém bleskovo nastaviť trebárs transpozíciu a podobné veci. Pod displejom sa tiež nachádza 8 dynamicky citlivých úderových padov podobného typu ako na sampleroch Akai MPC. Napravo od displeja nájdeme koliesko s kurzormi, tlačítkami Inc/Dec a alfanumerickú klávesnicu. Ovládanie hodne pripomína rad K2500/2600, takže kto to pozná, hneď vie pracovať, kto nie, rýchlo si na to zvykne, lebo je naozaj intuitívne.

Nástroj má tieto režimy – Program (monotimbrálne hranie), Setup (vrstvený multitimbrálny mód, obdoba Combination módu na Korgoch) a Song (to je klasický sekvencer). Za zmienku stojí aj šikovný režim Quick Access, kde je možné zoradiť do skupín po desiatich jednotlivé zvuky aj kompletné Setupy. Je to skvelé hlavne na živom hraní, keď si urobím zoradenie nastavení podľa songov, a potom namiesto zdĺhavého listovania v desiatkach Setupov, či stovkách zvukov, len priamo vyberiem patričné nastavenie stlačením čísla od 0 po 9, a nástroj je v zlomku sekundy pripravený na ďalšiu pieseň. Potom je tu ešte Master mód, ktorý obsahuje globálne nastavenie nástroja.

Zvuk

To je presne to, čím vynikajú Kurzweily a čím sa líšia od konkurencie. Je tu ale cítiť podstatne konzervatívnejší prístup ako inde. Na rozdiel od výrobcov, ktorí majú sériu od série (a sezónu od sezóny) výrobky s totálne inými zvukmi, tu máme prakticky kompletné dedičstvo predchodcov tejto rady. Všetky legendárne zvuky, ktoré kedysi urobili z Kurzweilu pojem, tu nájdeme v absolútne nezmenenej podobe. Jediné, čo sa zmenilo, je vyššie bitové rozlíšenie a výkonnejší procesor, preto kvalita zvuku o niečo prekonáva aj predchodcu, K2600. Viem, že je to možno trochu zvláštne, kupovať si nový nástroj so starými zvukmi (niektoré sú identické od doby K2000), ale tu sa naozaj jedná o zvuky preverené rokmi a celou plejádou interpretov. Nie je to ako u iných výrobcov, že sú v nástroji tisícky zvukov a väčšinu hráč nikdy nepoužije. Tu tento problém nehrozí, a aj zmlsaný klávesák si isto bude vedieť vybrať z množstva použiteľných zvukov. Aj pri tomto nástroji ostala typická vlastnosť Kurzweilov- zvuk sa presadí v mixe bez problémov a vie sa prekúsať aj hlučnou a tvrdou rytmikou, pričom ale zvuky znejú mäkko, plne, a bez nejakých extrémnych excesov vo spektre (ak si ich ale sami nenavolíme). Žiadne nepríjemne sklené výšky či prehnane uvrešťané vrchné stredy sa nekonajú, žiadna prehnaná volume, a i tak to prelieza jedna báseň. Tu sa ponúka porovnanie s prirodzeným charakterom dobrého analógu, či akustického nástroja.

Nástroj využíva tri zvukové enginy – na väčšinu zvukov používa Dynamic VAST syntézu (variabilná architektúra syntézy), čo je dnes asi najflexibilnejšia metóda tvorby zvuku (kríženec medzi sample playerom a matematickým modelovaním zdroja zvuku), a tak sú možnosti skutočne obrovské. Prínosom je aj to, že nástroj do zvukotvorby zahŕňa aj množstvo nuáns pri hre (nielen aftertouch, ale dokonca aj rýchlosť uvoľnenia kláves), a tak tón pod prstami dýcha, mení sa a reaguje ako živý akustický nástroj. Má možnosť použiť až 32 vrstiev! Je teda možné celkom realisticky imitovať napríklad obrovský sláčikový orchester z epických filmových soundtrackov, ktorý mení farbu, ostrosť, doznenie, pridáva jednotlivé vrstvy a sekcie, presne podľa toho, akým štýlom hrám na klaviatúre. Alebo pri hraní zvukom chóru, pri pritlačení klaviatúry sa zmení nielen hlasitosť, ale „hlasy“ zboru aj naberú drsnosť, akoby prichraptia ... Úžasné, skutočne expresívne a dramatické, odporúčam pozrieť si ukážky na Youtube. Samozrejme to chce aj naučiť sa na takto reagujúci nástroj správne hrať, lebo pri niektorých zvukoch každý detail hry robí rozdiel... Nie je problémom ani naprogramovať si vo VAST zvuk s tzv. alternatívnym režimom – jedna vrstva zvuku sa spúšťa úderom a druhá pustením klapiek, kde sa rešpektuje rýchlosť odtrhu. Tak sa dá vytvoriť napríklad mimoriadne presvedčivá emulácia up/down hrania na akustickej gitare, čo pri bežnom klávesovom hraní je trochu problém urobiť (výsledok by skôr znel ako cemballo, než ako gitara). Tu to ale ide, fantázii sa medze nekladú.

Toto je kurzweilovský model B3 vs reálny Hammond B3...

Aj pre priaznivcov "umelých" syntetických zvukov sa tu skrýva more možností v podobe KVA analógového modelingu . Je tu možné virtuálne si „poskladať“ prakticky akýkoľvek modulárny analógový syntetizér, podľa vlastnej chuti. Nájdeme tu naozaj pestrú paletu hotových zvukov verne kopírujúcich svoje historické predlohy známe zo slávnych nahrávok (Moog, ARP, Oberheim...), a ak niečo nie je v presetoch, dá sa to veľmi šikovne urobiť.

I priaznivci tonewheel organov si tu prídu na svoje. Je tu totiž KB3 – výborná realistická emulácia Hammondov, Voxov, Farfisy a podobných nástrojov. KB3 používa matematický model tonewheel organu, ktorý zahŕňa aj drobné detaily nedokonalostí ako presluchy, nečistoty na kontaktoch atď... Na Youtube sa dá nájsť ukážka s PC3K, ako tento emulátor obstojí aj po boku reálnej B3 a neznie to ako B3 versus synťák, ale ako B3 versus iná B3... tá ukážka povie za všetko. PC3LE disponuje identickým enginom KB3, ako tento model...

Zvuky je možné aj navzájom vrstviť, ukladať na seba alebo vedľa seba po klaviatúre, samozrejme je možné v reálnom čase riadiť zapnutie či vypnutie danej vrstvy v kombinácii Setup, takže si človek vystačí aj s jediným keyboardom na pódiu v štýle a´la Jordan Rudess. Je to veľmi šikovné, človek nemusí byť obložený klaviatúrami a zahrá na jedinom nástroji všetko to, na čo by bežne potreboval napríklad tri rôzne nástroje zoradené nad sebou. Prepínanie vrstiev je nehlučné a bez rušivých artefaktov, pri držanom tóne či akorde môžem vrstvu vypnúť a zapnúť inú, a prechod je totálne hladký. Tón doznie po pustení kláves či pri uvoľnení sustain pedálu, a pri novom údere sa už ozve ďalší zvuk. Pre živé hranie je to super!

Sekvencer má 16 stôp (posledná je defaultne určená na klik, ale dá sa samozrejme použiť aj na čokoľvek iné) a dá sa použiť súbežne s módmi Setup a Quick Access. Obsahuje všetko potrebné pre aranžovanie skladby. Samozrejme sa ale po tejto stránke nedá porovnávať so softwarovými sekvencermi, ale svoj primárny účel – prehrať skladby na pódiu aj bez vláčenia počítača – zvláda bez problému.

Pady pod displejom môže užívateľ použiť rôznym spôsobom – na spúšťanie zvukov, akordov, hudobných frází či dokonca aj celých songov, na vypínanie a zapínanie vrstiev. Prakticky celé ovládanie sa dá premapovať a urobiť tak, aby do detailu vyhovovalo požiadavkám hráča.

Nástroj vďaka plnej implementácii funkcií master keyboardu nemá problém riadiť ani rozsiahlejšiu MIDI zostavu. U každého kanálu sa dá určiť, kam bude tok MIDI dát routovaný. Nie je preto problém naraz riadiť trebárs ľubovoľný MIDI modul súbežne so softwarovým nástrojom v PC a interným generátorom nástroja.
Oproti plnej PC3K sérii má PC3LE verzia iba štyri výraznejšie obmedzenia – polyfónia je 64 hlasov (PC3K má 128), nemá sampling, nedá sa rozšíriť externou kartou ani ribbon controllerom, a súčasne použiteľných efektových procesorov je tu 10 (PC3K má 16). Inak je ako možnosťami, tak aj zvukovo úplne totožná s vlajkovou loďou. To tiež nebýva pravidlom u konkurencie, aby „mid class“ stroj mal tie samé zvuky a možnosti syntézy ako top model. Tu tiež treba Kurzweilu zatlieskať za to, že naozaj za svoje peniaze tu dostaneme viac než dosť.

Záver

Kurzweil tu predstavil naozaj vydarený produkt – nadupaný workstation, čo si berie to podstatné ako z predchodcov, tak aj z top série danej rady, a cenové kompromisy sú tu urobené len na miestach, ktoré šťastného majiteľa až tak nebolia. Kto má rád zvuky skôr tradičnejšieho strihu a pritom sa nebojí ani experimentovania, ten by si ho mal minimálne vyskúšať. Pre klávesákov revivalových kapiel (v jednej takej hrám) tento nástroj naozaj stojí za silné zváženie, lebo v ňom sa dajú nájsť všetky tie staré, dlhými rokmi preverené zvuky, ktoré asi nikdy nevyjdú z módy – klavíry, e-piana, hammondy, staré synťáky, mohutné orchestrálne sekcie a podobné lahôdky, to všetko vo výbornej kvalite, zbalené do jedného robustného nástroja, stavaného aj na časté prenášanie a nepohodlie na pódiách klubov . Za zváženie stojí aj to, že sa jedná o jediného výrobcu, ktorý v tejto cenovej hladine ponúka technológiu matematického modelovania zvuku u nástroja typu klasický workstation. Inde nájdeme iba štandardný prehrávač vzoriek s dvomi či štyrmi vrstvami, a na modelingovú technológiu si človek siahne iba u najvyšších modelov.

A takto vyzerá PC3LE7 ako jediný klávesový nástroj v našej revivalovej kapele - použil som vrstvy a súčasne popri nich aj sekvencer. Je tu pekne počuť, ako sa Kurzweil prereže aj agresívnou rytmikou napriek mäkkému a neuvrešťanému zvuku, a ako dohromady znejú VAST zvuky s KVA modelom "synth bass"...