Neskĺznuť do hľadania chýb len v ostatných

Mám dvadsaťdva rokov a idem vydávať svoj prvý album Protisvit pod umeleckým menom Nightlines. Moja elektronika, moje slovenské texty a môj spev – sólový projekt, v ktorom slobodne napĺňam svoje hudobné predstavy. Ako to začalo?

Približne pred rokom som si povedal, že idem vydať svoj vlastný album, vrelo to vo mne už pár rokov, od pätnástich, keď som skladal prvé počúvateľné elektronické skladby. Vtedy som si dal meno Nightlines – ktoré vzniklo, keď som si pozeral v Bratislave na zastávke autobusu, ako chodia nočné linky. Potom som sa venoval kapele Mesial, no išlo to na mňa príliš pomaly. Ja som sa chcel pohnúť, sólo elektronika bola pre mňa ideálna cesta vpred.

Od desiatich rokov robím s programom fruityloops, teraz už je to seriózne FL Studio – a v tomto programe som robil aj skladby na nový album. Občas som len rozvíjal nápady, ktoré som mal už dlho odložené, a chodil trénovať spevy na triedu na svojej škole. Mám totiž to šťastie, že som sa rozhodol ísť študovať hudobnú kompozíciu aj na vysokú školu. A bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života. Teraz už viem, ako sa píše basový kľúč! Robím hudbu, súčasnú aj klasickú a baví ma to, celé dni je mojou hlavnou úlohou skomponovať novú skladbu.

Moje debutové EP Heron s kapelou som nahrával u Erika Lososa Horáka (z kapiel Noisecut, Zlokot), no so svojou elektronikou som chcel skúsiť niečo nové, a tak som sa rozhodol, že u neho v Lososound štúdiu nahrám spevy a na mixe a masteringu budem robiť so slovenským elektronickým mágom Adamom Dekanom, ktorý ma za sebou množstvo elektronických projektov (napr. Triple Sun, Núku).

Práca s Adamom bola skvelá, najprv sme museli zladiť naše skladateľské egá a pochopiť, aký zvuk si predstavujem a z čoho nechcem nikdy ustúpiť, potom išla naša spolupráca veľmi hladko a inšpiratívne – naše stretnutia mali prirodzený priebeh, ako na psychologických sedeniach, občas mánia, občas depresia, to všetko je súčasť kreatívneho procesu. Občas po mixovaní mi Adam ukázal svoje veľké modulárne syntetizátory a skúsili sme si na nich spolu zahrať – presnejšie, ja som skúsil, predsa len prejsť od pluginu v počítači k veľkej bedni s káblikmi je silný zážitok a veľká zmena!

Najprv sme dali dokopy debutový singel Prečo, prečo?, v ktorom mi išlo o intímnu výpoveď môjho vnímania života ako duchovnej cesty a to všetko vo svižnej elektronike. „Ťahá ťa svetlo, tam vzadu, tam ďaleko, svetlo hradu, pod hlbinou, tvojej duše...“ vlastne hovorím o svojej hlbokej duchovnej skúsenosti, ktorú som prežil pred pár rokmi pri čítaní kníh psychológa Carla Gustava Junga. Odvtedy čerpám z tohto večného zdroja energie, ktorý sa snažím vyjadriť aj v hudbe.

Nasledovali ďalšie skladby, v ktorých textovo reflektujem svoje vnímanie súčasnej spoločnosti a všetky tie negatívne javy ako nárast extrémizmu, populizmu, polarizácia spoločnosti a nárast nenávisti. To všetko ma veľmi trápilo počas celého roka a keď som začal písať, prirodzene to zo mňa vyšlo priamo do textu v skladbách ako Čas alebo Tieň, kde som inklinoval hudobne k aktuálnemu a obľúbenému žánru „mladých“ – trapu, hoci som si „požičal“ len náznaky, ako napríklad trombónové mohutné zvuky alebo 808 bicie v rôznych podobách.

V Tieni som písal najprv o človeku, ktorého zožiera nenávisť, o internetovom trollovi alebo o fašistovi z ulice (či na Slovensku z parlamentu) – ako sa spieva v refréne: „A teraz zneužil si všetko, všetko čo ťa naučili rodičia, po toľkých rokoch stal sa z teba niekto, kto dal nenávisti veľký priestor,“ ale uvedomil som si, že je najdôležitejšie rozpoznať svoj vlastný tieň a neskĺznuť do hľadania chýb len v ostatných, a spievam „Ja viem, že ty si môj tieň“. Pravdivá sebareflexia a rozpoznanie toho zlého vo mne, to považujem za kľúčové pri odstraňovaní nenávisti.

Hudba má tú moc, že dokáže vyjadrovať a spájať protiklady. Mrzí ma, že tvorba, ktorú počúvajú mladí ľudia, mi príde občas prázdna. Cítim však celosvetový trend, že sa začína niečo diať a aj popoví umelci reflektujú dianie po celom svete. Svojim albumom som chcel vyjadriť môj intuitívny postoj k dianiu v spoločnosti, vo vzťahoch, ale aj k môjmu vnútru.

Na album som dal aj skladbu Madrid, ktorú som nahral originál v Madride, keď som po maturite stopoval cez skoro všetky krajiny Európy. Zobral som si so sebou aj gitaru a midi klávesnicu, hoci nakoniec som si uvedomil, že to čo hľadám na ceste, bolo celý čas skôr doma a viac ako nahrávanie skladieb na brehoch Atlantiku som riešil, kde si rozložím stan tak, aby ma v noci niekto nezabil.

Hoci som sa rozhodol naspievať album sám, napadlo mi osloviť veľmi šikovnú mladú speváčku Elu Tolstovú z kapely Tolstoys. Nakoniec z toho vznikli dve skladby: Dievča (s jej sólo spevom) a Cesta (náš duet). Časť slohy v skladbe Dievča vznikla ako báseň, ktorú napísal pre Elu novinár a komik Tomáš Hudák. Po nahraní tej skladby som mu len napísal: „Vieš, že si zložil text do mojej skladby?“

Spolupráca medzi umelcami je mimoriadne obohacujúca skúsenosť a posúva každého tvorcu dopredu. To, čo som si za posledný rok počas tvorby celého albumu uvedomil, je, aké dôležité je počúvať svoju intuíciu v hudbe a v tom, ako má vyzerať výsledný zvuk diela. Netreba sa nechať príliš ovplyvniť okolím a skôr je dôležité mať dobrú predstavu a skúšať. Ak je vnútorná predstava dosť silná, cestu si nájde (alebo spraví).

Štyridsaťminútový album Protisvit s deviatimi skladbami je na svete a ja mám veľkú radosť. Verím že vyjde ešte do leta – zatiaľ si môžete vypočuť prvé dva single Prečo, prečo? a Čas.