Sme stále na ceste

Minulý mesiac sme s kapelou, v ktorej hrám na bicie, vydali mini-album so šiestimi pesničkami. Veľká vec v živote kapely! Voláme sa Craggy Collyde, sme (zatiaľ) iba dvaja a album Wrapped up in Ribbons je našim druhým počinom na vinyle. Ten prvý – oranžový singel Sorry Now – sme vydali už v roku 2018. História kapely však siaha ešte hlbšie a tam sú počiatky našej cesty, i keď sme to vtedy ešte ani jeden netušili.

V roku 2014 som bola študentkou v Brne ako mnoho Slovákov a Sloveniek v tejto juhomoravskej metropole. Často som sa ponevierala po všetkých možných koncertoch a medzi nimi som natrafila na Angličana, ktorý hrával po baroch s akustickou gitarou. Spoločný známy mu zmienil, že hrám na bicie, a on si to zapamätal. Ja som v tomto smere nemala žiadne ambície a vlastne som v tej dobe aj akosi postupne prestala hrať – kapely a ľudia poodchádzali, našla som si iné záľuby, odišla som na rok dobrovoľničiť do zahraničia.

Po návrate späť na Slovensko v roku 2017 som bola otvorená novým príležitostiam a zároveň po rôznych skúsenostiach odhodlaná znovu začať s hraním. Jednou z tých skúseností bolo pridanie sa ku kapele zloženej z dobrovoľníkov a dobrovoľníčiek z rôznych krajín (nazvali sme sa Polyglot Idiots). Kapela mala dohodnuté vystúpenie s dvomi pesničkami na súťažnom festivale na druhom konci krajiny, ktoré sa malo odohrať týždeň po tom, čo som sa ku kapele pridala.

Vôbec som počas svojho pobytu v zahraničí neplánovala hrať, no prihodilo sa to tak spontánne a prirodzene a bola to taká veľká zábava, že som si povedala, že toto je to, v čom chcem pokračovať. Druhou formatívnou skúsenosťou bolo zorganizovanie workshopu o sexizme v hudobnom priemysle. V rockovej hudbe je stále primálo hudobníčok, tobôž bubeníčok, ktoré musia čeliť tým neviditeľným bariéram, ktoré udržujú status quo. Domov som sa vrátila presvedčená o tom, že je dôležité, aby som pokračovala v hraní.

Do tohto rozpoloženia mi sčista jasna prišla správa od toho Angličana, že či ešte hrám? Že rozmýšľal o nahratí nejakých pesničiek na album s elektrickou gitarou aj s bicími a ja som vyzerala, že sa mi jeho hudba celkom páči, tak či by som to neskúsila. Myslím, že nemusím písať, aká bola moja odpoveď.

V júli 2017 sme mali prvú skúšku. Usilovne sme dávali dokopy pesničky na album, ktorý Craggy avízoval. Stále sme si hovorili – nahráme to na jeseň... no možno až cez zimu... alebo až po novom roku... Postupne sme ale zistili, že asi nezostane iba pri krátkodobej spolupráci na jeden album a naša vízia sa najskôr pretransformovala v singel, do ktorého dáme všetko. Zároveň sme sa rozhodli začať vystupovať ako duo. Dlho sme s tým otáľali, keďže sme stále dúfali, že nájdeme niekoho, kto by zastal post basgitary.

Od našej prvej skúšky prešli tri roky a v talóne máme okrem singla aj mini-album. Pesničky na album, ktorý ma Craggy pôvodne volal nahrávať, ešte stále dozrievajú na skúškach a na koncertoch. Ten album ešte len príde. Minulý mesiac sme vydali novú platňu a je to veľká vec... no stále sme na ceste.