Som šťastný, že v tejto chaotickej dobe mám gitaru vždy po ruke

S muzikou som začal v dobe, keď ako teenager som zažíval rodinnú krízu mojich rodičov. Naši sa rozvádzali a ja som cítil veľkú ťažobu. Cítil som, že potrebujem niekam ujsť a nájsť miesto, kde sa moje srdce opäť nadýchne a začne veriť v čaro a šťastie života. V teenagerskom veku máte sami zo sebou čo robiť, keď sa vyrovnávate so všetkých tými hormónmi a začínajúcim spoločenským tlakom. Pamätám, že som vtedy chodil ešte aj na futbal, čiže mal som sa kde vybehať a fyzicky unaviť, čo bolo super. Aj tak som však cítil nejakú potrebu, že moja duša potrebuje nájsť niečo čo ju naplní viac.

S kamarátmi zo základnej školy sme išli na môj prvý poriadny koncert kapely Inekafe do Turčianskych Teplíc a doteraz to mám pred očami, ako spevák Vratko po nás hodil papierový pohár s vodou, lebo sme boli jediný, čo na koncerte sedeli. Mohol by som byť na neho naštvaný, ale vtedy nás to nejako poznačilo a hneď na druhý deň sme začali s Jančim Lichnerom rozmýšľať nad tým, že si založíme svoju vlastnú kapelu. Bolo to super a všetko zapadlo ako puzzle, keďže ja už som doma mal gitaru a hrávali sme si spoločne so susedom Michalom Kulichom. Slovo dalo slovo a my traja sme vtedy založili kapelu Bačova Fujara, ktorá fungovala cca 14 rokov.

Po poslednom rozpade kapely som si povedal, že sa vydám na sólovú dráhu, keďže som mal pocit, že som bol jediný komu na kapele záležalo. Za šesť rokov čo sa prezentujem ako sólo interpret som vydal tri albumy a nahral ďalších pár singlov. Muzika je so mnou už aktívnych 20 rokov a som moc šťastný, že som s ňou začal a stiahol po gitare, keď som ako mladý chalan zažíval temné obdobie rozvodu našich rodičom. Som nesmierne rád, že som nesiahol po niečom inom v nejakom zúfalom počine, keďže bývajú prípady, kedy mladý v zúfalosti siahajú po drogách, úteku z domovu či dokonca k samovražde.

Musím priznať, že to bolo veľmi ťažké obdobie a nie raz som rozmýšľal nad ukončením života. Úprimne poviem, že gitara mi zachránila život a bola mojím terapeutom v tých najtemnejších chvíľach. Začal som milovať muziku a svoju gitaru viac ako dievčatá, s ktorými som dovtedy chodil a keď som začal chodiť so svojou terajšou partnerkou a ženou s ktorou sme už spolu 17 rokov, otvorene som jej hovoril a prízvukoval, že gitara bude u mňa vždy na prvom mieste. Teraz už vo vyzretejšom veku musím povedať, že sa to vyrovnalo. Zistil som, že muzika je pre mňa drogou, kyslíkom, ktorý potrebujem k tomu, aby som prežil v každom období.

V tejto dobe, kedy sme sa celá spoločnosť ocitli v niečom nepoznanom a chaotickom, som o to vďačnejší, že mám po ruke gitaru, len s tou výnimkou, že každý deň ďakujem aj za svoju rodinu, ktorou som obklopený. Doba ma síce prinútila každodenne dochádzať do práce a musel som pre zmenu potlačiť muziku na bočnú koľaj, keďže sa s ňou nedokážem teraz živiť. Nie je však deň, kedy nezájdem do svojho štúdia a netrávim s ňou čas.

Keďže nie vždy po práci som fyzicky a aj duševne v naladení, že ešte vládzem ponocovať, vytvoril som si úplne iný denný harmonogram, aby som dostal svoju dávku muziky. Každodenne vstávam o 4:30 ráno a hneď bežím do štúdia, kde som cca do 8:00 a až následne chodím do práce. Za toto corona obdobie som zložil cca 20 piesní a som šťastný, že aspoň prostredníctvom nich sa držím v nejakej hladine, kedy sa nedokážem už úplne opustiť.

Som šťastný, keď moja muzika môže taktiež niekoho iného potešiť a tak sa snažím svojím fanúšikom stále prinášať niečo nové. V poslednej dobe som toho poslal do sveta viac ako inokedy a moja najnovšia pieseň „1+1=3“ to len potvrdzuje. Je obtiažne stále niečo tvoriť a vytvárať k tomu aj hudobné videoklipy, keďže finančný príjem treba investovať hlavne do chodu rodiny, ale som vďačný, že mám šťastie aj na skvelých ľudí, ktorí mi dokážu byť nápomocný a veľakrát aj za veľmi ústretových podmienok mi pomáhajú zrealizovať moje nápady.

Myslím si, že my muzikanti by sme mali byť teraz oveľa viac aktívnejší, aj keď je to veľmi ťažké. Mali by sme sa snažiť udržať to nejaké pozitívne naladenie spoločnosti a navzájom sa v týchto neľahkých časoch vedieť podržať. Spájať sa pre dobro nás všetkých a pre lepší zajtrajšok.

Muzika a gitara je pre mňa osobne svetlo, ktoré ma vždy dokáže dobiť, a preto sa to snažím zdieľať čo najviac s ľuďmi, ako sa len dá. Odporúčam každému človeku nájsť si nejaký podobný koníček, ktorý mu pomôže preklenúť túto neľahkú dobu. Verím, že to spoločne zvládneme a opäť sa stretneme v jednej veľkej koncertnej sále zajtrajška.