Úspešní gitaristi, ktorých možno nepoznáte: Ben Poole

Gary Moore si jedného dňa zašiel do klubu v Brightone. Na pódiu hral Ben Poole, ktorý ho oslovil, či by nemal chuť si s ním zahrať – a Gary ho neodmietol. Celé sa to udialo len štyri mesiace pred Garyho nečakanou smrťou. Po čase ho Garyho brat Cliff Moore pozval, aby hosťoval na Gary Moore Memorial Tribute Show v Budapešti.

Ben Poole je anglický gitarista, ktorý sa hlási k odkazu blues a pochvalne sa o ňom vyjadril aj Jeff Beck. Svojimi skladbami a celou gitarovou technikou sa snaží posunúť hranice tohto žánru a skutočne sa mu to darí. Začínal ako sólový gitarista bluesmana menom Dani Wilde, ale svoj potenciál ako samostatný autor, gitarista a spevák zúročil až na EP s piatimi skladbami. Vyšlo v roku 2010 a dostalo názov Everything I Want.

Bluesové vody rozvíril koncertným albumom Live At The Royal Albert Hall. Bol to celkom logický krok, pretože už od roku 2011 sa objavoval na koncertných pódiách a mal s kapelou veľké turné v UK a Európe. Objavil sa na viacerých prestížnych festivaloch ako napríklad Glastonbury a zahral si aj v The Royal Albert Hall, kde bol nahratý spomínaný debutový album. Album nahralo BBC koncom roku 2013 a vyšiel až v roku 2014.  

Jeho prvý štúdiový album uzrel svetlo sveta o dva roky neskôr a dostal skutočne aktuálny názov Time Has Come. Už na tomto albume sa prejavil jeho talent posunúť blues do inej dimenzie – je to zmes rocku, popu a soulu. No až na druhom albume s názvom Anytime You Need Me sa mu podarilo skutočne zažiariť. Svoje bluesové skladby na ňom obohatil okrem už spomínaných štýlov aj o prvky funky. Album má skvelý zvuk, dobré hudobné nápady a Ben sa posunul aj ako spevák.

Obidva albumy produkoval Jon Astley, známy najmä zo spolupráce s The Who, ale spolupracoval napríklad aj s Ericom Claptonom či The Rolling Stones. Pri práci na tomto albume zvolili iný prístup k nahrávaniu, keď nepracovali s hotovými skladbami, ale k celému procesu tvorby pristupovala postupne počas nahrávania celá kapela. Bol to zdĺhavý proces, ale je počuť, že to za tú snahu stálo. Tento rok je pripravený na vydanie ďalší koncertný dvojalbum s názvom Trio, ktorý nahral so Steve Amadeo na basu a Wayne Proctor na bicie. Wayne sa zároveň postaral aj o mix a mastering.

Pozrime sa na jeho vybavenie pekne od začiatku. Keďže začínal ako deväťročný, tak mal nylonovú gitaru, na ktorej sa učil klasické skladby prstovou technikou. Po pár rokoch dostal svoju prvú elektrickú gitaru Squier Stratocaster a možno aj vďaka nej objavil blues. Jeho najmilšou a najčastejšie používanou gitarou je Fender Telecaster American Standard vo farbe sunburst, s DiMarzio snímačmi z roku 2004. Ako správneho bluesmana ho občas zahliadnete aj s gitarou Gibson Les Paul. Z aparátov nedá dopustiť na kombo Fender Pro Reverb zo série Silverface, ktoré bolo vyrobené ešte v roku 1974. Okrem toho používa aj modernejšie aparáty malej anglickej butikovej značky Hamstead Amps, od ktorých používa model Artist 20. 

Ručne vyrábané efekty značky Big Knob, sídliacej v Californii, sa často objavujú v jeho pedalboarde. Z mnohých spomeniem analógový boost Tone Boner, všestranný Fuzz Barn, jednoduchší ale priamočiarejší Fuzz Lift, overdrive Rock Ola a nesmie chýbať hendrixovský Octavius. Samozrejme používa aj klasické značky ako EHX Holy Grail v prevedení nano, aby zabral čo najmenej miesta a legendárny Rotosound Fuzz, obľúbený v 60tych rokoch, ktorý sa teraz vyrába v reissue edícii. Od značky Boss nájdeme v pedalboarde DD-20 gitarový delay a klasickú pedálovú ladičku TU-2. Zaujímavosťou je Ibanez 805, čo je ekvivalent k legendárnej 808, je postavený s použitím rovnakých čipov. Pre skutočných fajnšmekrov treba pridať aj také detaily, ako sú káble od značky Cordial a struny Ernie Ball.

Nakoniec musím spomenúť dôležitú radu, ktorú mu dal Gary Moore potom, čo skončili spomínanú jam session: „Priestor ticha v skladbe alebo gitarovom sóle je oveľa dôležitejší ako zahrané noty. Je dôležité nechať skladbu či gitarové sólo dýchať.“ Poradil mu, aby sa vrátil k jeho obľúbeným nahrávkam Erica Claptona či Petra Greena a počúval tiché miesta namiesto gitarových fráz, ktoré tam nahrali.