Úspešní gitaristi, ktorých možno nepoznáte: Gary Clark Jr.

Pri všetkej úcte k čistému blues aké hrával napríklad B.B. King, je niekedy skvelé vypočuť si muzikantov, ktorí majú chuť experimentovať a skúsiť sa pozrieť aj na klasický štýl trochu inak. A práve Gary Clark Jr. namiešal ten správny pomer ingrediencií, keď spojil blues s rockom, primiešal primeranú dávku soulu a okorenil to prvkami hip hopu. Niet sa čo čudovať, že nie je bluesovým puristom, veď sa narodil v roku 1984, keď v hitparádach zneli skladby ako Jump od Van Halen či Thriller od Michaela Jacksona, a vyrastal na Curtovi Cobainovi.

Pochádza z Austinu v Texase, čo je pre gitaristu dobré miesto na štart kariéry. Navyše ako tínedžer hrával v rovnakom klube ako bratia Vaughanovci. Čoskoro si zahral aj so samotným Jimmie Vaughanom, ktorý mu dal zopár rád a v začiatkoch sa stal jeho mentorom. Záujem komunity muzikantov okolo neho, ktorí mu pomáhali, sa neskôr v jeho kariére odrazil aj na jeho ochote spolupracovať na rôznych projektoch iných umelcov.

Zoznam tých, s ktorými si zahral, by bol veľmi dlhý. Spomeňme spoluprácu s menami ako Alicia Keys, Tom Morello, či dokonca s kapelou Foo Fighters, kde si v skladbe What Did I Do? / God As My Witness z úspešného albumu Sonic Highways, v závere vystrihne parádne sólo na Gibson SG, čo bola od tej doby jeho obľúbená gitara. Jeho gitarové umenie neostalo nepovšimnuté a v roku 2011, mu časopis Rolling Stone udelil cenu „Best Young Gun“.

Jedna z jeho prvých gitár, ktorú dostal ako chlapec, je Ibanez Blazer, čo je pre bluesmana naozaj nezvyčajná voľba. Podľa jeho slov je to ale gitara, ktorú by si jedinú zobral na opustený ostrov aj dnes. Údajne na ňu zložil väčšinu svojich skladieb a je to jeho domáci miláčik, na ktorú stále aktívne hráva. Keďže pochádza z Austinu, z mesta kde všetci muzikanti hrajú na gitary typu Strat, nesmeli tieto gitary chýbať ani v jeho výbave. Najviac si cení model ´63 Fender Stratocaster. Neskôr si ale spomenul na svoj detský vzor Jackson 5, kde gitarista Tito Jackson hrával na lubový Gibson, ktorý ho vždy fascinoval. Nakoniec bola jeho voľbou Epiphone Casino, čo si všimla aj firma Gibson. Dočkal sa aj svojho signovaného modelu Blak & Blu, samozrejme so snímačmi P-90.

Jeho gitary, podobne ako jeho hudobný štýl, nie sú klasické, ale sú to čiastočne hybridy. Počas spolupráce s Foo Fighters si skúsil Gibson SG a od tej chvíle začal tieto modely preferovať, aj keď stále tu bola jeho láska ku zvuku snímačov P-90. A tak oslovil Gibson, kde pre neho vyrobili SG a to rovno v kombinácii s tromi snímačmi P-90. Tento model začal vzbudzovať záujem u fanúšikov a gitaristov, čo postupom času viedlo k vytvoreniu modelu Gibson Flying V v Custom Shope, s rovnakým setom snímačov. To už je naozaj niečo, čo sa tak často nevidí a hlavne nepočuje. Na jeho signovaný model Gibson SG vo farbe TV Yellow, sme sa bližšie pozreli pred dvoma rokmi v článku od Leona. Vlastní aj ´61 Gibson SG Les Paul Tribute, pre zmenu s humbucker snímačmi. Aby sme nezabudli na akustické gitary, tam ho najčastejšie vidno s Gibson Hummingbird. Vzhľadom na množstvo zaujímavých gitár je v aparátoch verný dvom od značky Fender – a tým je model Vibro King, ktorý páruje s modelom ´65 Princeton. Nebráni sa však ani novším modelom Super Sonic, ktoré boli uvedené na trh v roku 2006.

Rád používa Fuzz pedále a najčastejšie je to Fulltone Octafuzz, na nabudenie aparátu používa Zendrive od butikového výrobcu Hermida Audio. V jeho pedalboarde už na prvý pohľad upúta signovaný wah pedál Dunlop Cry Baby GCJ95, v nádhernom prevedení s medenou patinou a rozšírenými nižšími frekvenciami. Namiesto strunového reverbu v aparáte používa efekt, ktorý sa stáva pomaly legendou – Strymon Flint Tremolo & Reverb. Občas využíva aj modulačný pedál EHX B9 Organ Machine a mnoho iných efektov, ale vzhľadom na to, že obľubuje malé pedalboardy, rád ich obsah mení. Struny používa od značky D'Addario s hrúbkou 011 a firma Dunlop mu vyrába aj signovaný slide zo špeciálneho borosilikátu, ktorý poskytuje v jeho hre výrazné stredy.

Gary nie je gitarista, ktorý hrá svoju hudbu samoúčelne, len preto, aby sa mohol predviesť a ukázať svoje inštrumentálne umenie. Na najnovšom CD This Land sa ostro pustil do kritiky pomerov vo svojej vlasti. Titulná rovnomenná skladba sa označuje ako najviac rozhnevaná bluesrocková skladba za niekoľko posledných rokov. Bojuje v nej proti rasizmu, politickým pomerom a servítku pred ústa si rozhodne nedáva.