Vášne

Každý z nás ich v sebe má... Každý už aspoň raz zažil, aké to je robiť niečo s vášňou. V tejto skladbe takto nazývam silný prejav emócii. Tie momenty, keď ťa niektorá z emócii úplne pohltí a ty konáš úplne pod jej vplyvom. Akákoľvek tvoja reakcia nesie jasný podpis toho, čo cítiš.

Vášne nie sú pomenovaním konkrétnej emócie, ale o intenzitu jej prežívania. Môžeme vášnivo spievať, pracovať, hnevať sa alebo milovať. Byť v niečom vášnivý pre mňa zmanená, že sa tomu úplne odovzdám, oddám a jednoducho nechám danú emóciu, aby ma pohltila a robila si so mnou čokoľvek, čo uzná za vhodné.

A takto vášnivo prežívané emócie úzko súvisia aj s procesom, ako som túto (a mnoho iných) skladieb skladal. Takýto typ skladby by som nenapísal, ak by som si len sadol nad papier s perom, „rozvášnil sa“ a začal písať. Výsledok takéhoto snaženia by v sebe vôbec neniesol esenciu, ktorú vášne zachytávajú. Tieto skladby prichádzajú vzácne, pretože potrebujú nositeľa, ktorý ich k nám prinesie. Potrebuje silnú emóciu, na ktorej sa zvezú. Preto je ten moment taký vzácny. Ak by som sa rozhodol naň počkať nad papierom s perom, bolo by to ako čakať, kým na nejaké miesto neudrie blesk…

Môže sa to stať hneď, alebo to potrvá veľmi dlhú dobu. Blesky väčšinou neudierajú tam, kde ich čakáme. Zvyknú nás prekvapiť. A tak je to aj s inšpiráciou pre skladby písané vášnivo. Ja totiž rozlišujem dva typy piesní – tie, ktoré si sadnem a napíšem a tie, ktoré sa napíšu samé. Ani na jednom type skladieb nie je nič zlé.

Mám vo svojom repertoári veľa skvelých skladieb, nad ktoré som si sadol a napísal. Je to iba iný typ tvorby. Nad skladbami, ktoré napíšem mám čas dôkladne popremýšľať.Tie, ktoré sa píšu sami, sú však oveľa emotívnejšie a lepšie zachytávajú „esenciu“, ktorú podľa mňa má každá dobrá skladba (o tom možno neskôr).

Vášne sú pieseň, ktorá sa písala sama. Takáto pieseň prichádza náhle a aj v tých najneočakávanejších situáciách. (Niekedy až mám pocit, že naozaj dobré piesne prichádzali maximálne nevhodne, ako test či si ich zaslúžime.)

Toľko skvelých nápadov som stratil iba tým, že som ich vtedy nezapísal. Alebo napísal len polovicu a potom nevedel ako pokračovať. Ťažkou cestou som zistil, že výhovorky typu „napíšem to potom“, „však si spomeniem“, „napíšem si len koncept…“ nefungujú. Buď ju napíšem celú, alebo je v jej najčistejšej podobe navždy stratená.

Nerobte rovnakú chybu ako ja.

Stane sa, že nápad príde na túre a musíte všetkých pol hodinku zdržať, kým ho napíšete... Stane sa, že príde na rodinnej oslave a vy sa musíte ospravedlniť a napísať ho v ústraní. Stane sa, že príde o druhej ráno... pričom zajtra musíte byť o siedmej v práci.

Samozrejme nie vždy je dobré všetko nechať a začať písať novú skladbu (nemusíte zrovna zísť zrazu z diaľnice a zastať na krajnici, kým song nie je hotový). Úplne postačí, ak sa samého seba začnete pýtať otázku: „Stojí to za to?“ A verte mi, že raz za čas zistíte, že stojí… a v tej chvíli napíšete pieseň, na ktorú budete vážne hrdý.