Katarzia: Zaznamenávám jen kolektivní vědomí a pocity

Jiní si zoufají, že koncertů je málo a navíc online. Ona zpívá, že jí samota nevadí. V Abletonu, ze kterého tracky exportuje k špičkovým producentům, zkoumá možnosti nových nástrojů a hlídá kamarádům děti, aby si na sociální odloučení moc nezvykla. Tvrdí, že nenašla klíč, jak psát o politice a vystříhat se moralizování, a přesto už podruhé při psaní o vztazích otevřela zásadní společenská témata. Tyto zarážející paradoxy se kolem Katarzie doslova rojí. Dost možná právě proto jsou neuvěřitelně inspirativní, protože jednoho přimějí se nad nimi pozastavit.

Antigona se za kampaně MeToo stala manifestem feminismu, některé skladby z Celibátu vyjadřují pocity spousty lidí v karanténě. Na co jste myslela, když jste už za nouzového stavu představovala singl Samota mi nevadí?

Dúfala som, že to mnohým pomôže vyrovnať sa so samotou, aspoň tak, ako to pomáha mne.

Zmíněný singl bych popsal jako přesný opak klasické písně o lásce, protože popisuje v podstatě zdravý vztah k sobě. Dá se chápat i jako dovětek k Antigoně, pro kterou bylo naprosto zásadní zachovat si osobní integritu?

Určite sa to tak dá chápať, ale ja som to tak nemyslela. Ono to budovanie lásky k sebe je posledné roky veľký trend a vyskakuje to na nás z každého kúta. Ale dôležité je spomenúť, že nejde o sebelásku v egoistickom slova zmysle. Naopak, iba ak vychádzame zo zdravého vzťahu k sebe, sme schopní pomáhať a myslieť aj na ostatných ľudí, nie len na seba.

Magazínu UNI jste řekla: „Někdy mi izolace vyloženě vyhovuje, a pak se musím přemáhat, abych vůbec vyšla mezi lidi, protože se mi zdá, že je mi doma lépe.“ Tak mě napadá, změnila karanténa nějak zásadně způsob vašeho života?

Je pre mňa čím ďalej ťažšie sa stretnúť s kamarátmi a prehĺbila sa vo mne averzia na dvíhanie telefónu. Ten už nedvíham takmer vôbec, iba rodičom a možno piatim blízkym kamošom a babičke, ale aj to až po obede. Neznášam telefón. Inak karanténa zmenila život v tom, že nemôžem koncertovať. Tým pádom sa predĺžil pobyt doma, ktorý síce mám po tých rokoch pod kontrolou, ale čím to trvá dlhšie, tým viac je potom ťažšie vyliezť. Preto sa nútim chodíť každý deň behať a starám sa o menšie deti mojich kamarátov, pretože všetci rodičia to teraz majú ťažké a považujem to za povinné pomáhať. Nešijem rúška, tak som si vymyslela to staranie sa o deti.

Donedávna pouze vaše intimní pocity si teď mohou vztáhnout na sebe tisíce lidí a přisuzovat jim úplně jiné významy. Jak tento obrat jako introvert vnímáte?

Nikdy som nemala problém s ľuďmi zdieľať svoje pocity. Aj konverzácie mám radšej psychologické a hlboké, tie povrchné ma nebavia. Som rada. že môžem zdieľať prostredníctvom hudby. Nejde totiž o mňa. Ja len zaznamenávam kolektívne vedomie a pocity všetkých ostatných, ktoré mám čas pomenovať aj za nich.

Hrála jste Zuzaně Čaputové o její první státnické návštěvě ČR. Jak to zpětně hodnotíte?

To bola veľká česť! Obdivujem, ako trpezlivo sa stretáva s ľuďmi. Na stretnutie s ňou stála nekonečná fronta, a tým pádom som sa ju pokúsila oslobodiť od aspoň jedného ďalšieho podania rúk a small talku. Preto som sa do fronty nepostavila a s úctou pozorujem jej úžasnosť z diaľky.

Mýlím se, nebo jste jí opravdu věnovala track Drag Queen?

Drag queen hovorí o tom, ako bývala ministerka kultúry Ľubica Laššáková, dosadená po protestoch bývalou vládnou stranou SMER, v rámci svojej absolútnej nekompetentnosti riadiť toto ministersvo zrušila dotácie na všetky projekty LGBT komunity. Tým len podporila obmedzenosť, zaostalosť vnímania LGBT a netoleranciu Slovákov voči tejto komunite. Ja som vyrástla v prostredí, kde boli takmer všetci teplí a ak neboli, tak chceli byť, vrátane mňa, a preto ma to strašne vytočilo.

Jak nahlížíte na vztah hudby a politiky?

Je to individuálne. Niektorým sa do toho nechce, niektorým áno a je to v poriadku. Píšem medzi riadkami trochu aj „o politike“, ale otváram tieto témy prostredníctvom vzťahových liniek, pretože inak pôsobia príliš mravokárne. Zatiaľ som nenašla ideálny kľúč, ako o nich písať bez toho, aby vyznievali ako radikálny diktát. Aj tak najlepšie pesničky v tejto oblasti už napísal Karel Kryl. Spoločenské záležitosti ma zaujímajú, aj preto, lebo sa ma týkajú ako každého. Vyvolávajú vo mne emócie, preto o nich občas píšem.

Podle Mary C „práce s DAW umožňuje vyprodukovat celou skladbu nebo desku doma a po svém, takže to může být třeba i dobrý emancipační nástroj“. Co vy na to?

Áno, má pravdu! Ja sa až tak sound engineeringu nevenujem, pretože na to nemám taký talent. Radšej píšem a staviam pesničky ako celky. Preto moje DAW súbory dokončujú a vylepšujú ďalší producenti a hlavne Jonatán Pastirčák, ktorý je majster na sound engineering plus super muzikant. Mne sa až tak nechce zaoberať fyzikou a zvukmi, ale napríklad teraz v karanténe som updatla Ableton, stiahla si nové nástroje a znova sa snažím naučiť viac. Každý si v programe nájde svojský princíp rovnako aj zlozvyky. Ak ovládate základ, najlepšie sa potom učíte tak, že v tom programe robíte a skúšate nové veci. Program vás sám navedie na nové „zručnosti“.

Nie som si istá, či to ale má veľa spoločného s tým, či sme ženy alebo muži. Ide skôr o to, že my pracujeme viac intuitívne a muži sa radšej zaoberajú technikou a „pravidlami“ v hudbe. Možno preto je ich viac medzi sound engineermi, ale táto krivka sa pomaly vyrovnáva. Vtipný rozdiel je napríklad v tom, že som si všimla, že chlapci majú super upratané súbory a ja v tom mám totálny bordel. Nikdy neviem, čo som kam uložila. Pritom v reálnom živote som obsedantná na upratovanie.

Před čtyřmi lety jste se Antonínu Kocábkovi zmínila, že byste se ráda naučila s Abletonem. Předloni jste se naplno pustila do skládání. Vyzkoušela jste i jiný software? Pokud ano, s jakým jste byla nejvíc spokojená?

Pracovala som chvíľu v Logicu, ale otravovalo ma, že je pre mňa zložitejšie robiť v ňom metódami, ktoré som si obľúbila v Abletone, tak som ho opustila. Úplne prvé veci som robila v GarageBande, napríklad aj cover pesničky Davida Kollera Záchranár. Produkcia je celá postavená v GarageBande a sú tam mixnuté Davidove živé bicie a spevy. V podstate je to taký inžiniersky – škôlkársky track.

Co bylo pro vás jako skladatelku největší objev?

Skladanie, pretože som zistila, že to dokážem, až keď som mala triadvadsať. Ale pozor, je rozdiel skladať v notách, byť študovaný skladateľ a dokázať písať pre orchester alebo nástroje a robiť pesničky na gitare a nástroje robiť v mriežke intuitívne. To tvrdím, aby sa neurazili „naozajstní skladatelia“. To slovo v slovenčine má viacero významov a nemáme na to dosť presnú terminológiu.

Awali zachycuje volný proud svých myšlenek a pocitů, Guðnadóttir soundtrack k Černobylu postavila na terénních nahrávkách. Jak jste tracky pro Celibát dala dohromady vy?

Niktoré zvuky som nahrala na mobil a vložila ich do nástroja, ktorý sa volá Granulator. Alebo som vytvárala midi syntetizátory nahrávaním každého tónu môjho hlasu, alebo pouvaním hlasu do polôh. Stavala som niektoré pesničky ako hotové tracky. Rozrobila som nástroje a zvuky. Niektoré pesničky aranžovala kapela počas skúšok, niektoré Jonatán priamo v štúdiu počas nahrávania. Je to rôzne. Potom do nich vstupoval Lukáš LVCF3R, Aid Kid, Oliver Torr, Alexander Vincent.

Přemýšlíte o skladbě jinak, když si původní motiv vyťukáte na klavíru, nebo do počítače?

Ja o nich nepremýšľam. Rovno ich začnem robiť tak, že si nahrám akordy v midi stopách alebo na gitare a potom ich mením, prípadne gitaru vymažem. Pôvodný motív väčšinou robím ako posledný, ak myslíte melodickú linku. Staviam tie tracky celé naraz. Neviem to asi dobre vysvetliť. Hlavne každý robím inak.

Každé vaše album je od základu jiné až na osobu producenta. Proč je pro vás umělecké partnerství s Pjonim tak zásadní?

S Jonatánom sme robili dva albumy, Antigonu a Celibát. Tie dva predtým nemali producenta. Vďaka práci pre divadlo sme prišli na to, že naša spolupráca super funguje. Rozumieme si aj ľudsky. Máme podobné hodnoty a názory. Každý prináša do tej hudby iný pohľad, a to je dobre. Jonatán na tých albumoch odpracoval veľký kus práce. Celibát často robil na úkor jeho osobného času a príliš často aj spánku a trávenia času s jeho priateľkou, aj keď by to vôbec pre mňa robiť nemusel. Som mu za to veľmi vďačná. Rovnako aj kapele, ktorá do toho vložila veľa nápadov a ochoty.